Autor ako podnikateľ

Právnu úpravu živnostenského podnikania možno nájsť v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "živnostenský zákon"). Živnosť je definovaná v § 2 ako sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Táto definícia však nie je úplná, a teda nie každá činnosť, ktorá spĺňa podmienky podľa § 2 živnostenského zákona, je živnosťou. V § 3 živnostenského zákona máme pomerne bohatý výpočet činností, ktoré sú vyňaté z jeho pôsobnosti. S prihliadnutím na našu tému zameriame pozornosť len na tie, ktoré bezprostredne súvisia s autorskou činnosťou.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) bod 8 živnosťou nie je činnosť pri výkone povolania autorizovaných architektov, autorizovaných krajinných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov.¹⁾ Takisto aj činnosť pri výkone povolania autorizovaných geodetov a kartografov je na základe § 3 ods. 1 písm. d) bod 9 vylúčená z pôsobnosti živnostenského zákona.²⁾ Architekti aj kartografi pri svojej práci vytvárajú diela, ktoré sú chránené autorským právom. Okrem toho, živnosťou nie je ani činnosť organizácií kolektívnej správy, ktoré spravujú autorské práva na základe zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len "Autorský zákon").³⁾

Keďže regulácia týchto činností nie je zásadne problematická, nebudeme sa ňou podrobnejšie zaoberať. Organizácie kolektívnej správy nie sú podnikateľmi, keďže absencia účelu dosahovania zisku je ich základným definičným znakom. Kartograf i architekt ako zástupcovia regulovaných slobodných povolaní sú považovaní za podnikateľov ako osoby, ktoré podnikajú na základe iného ako živnostenského oprávnenia. Keď ďalej používame pojem "autor", nemáme na mysli autorizovaného architekta ani autorizovaného kartografa.

Z hľadiska našich ďalších úvah je kľúčovým § 3 ods. 1 písm. b) živnostenského zákona, podľa ktorého živnosťou nie je O toto ustanovenie sa opiera prevažujúci názor, že autorská činnosť vo všeobecnosti je slobodným povolaním vyňatým z pôsobnosti živnostenského zákona.⁴⁾

Živnostenský zákon síce prešiel mnohými zmenami, no definícia živnosti v § 2 vrátane jej negatívneho vymedzenia týkajúceho sa autorských činností v § 3 ods. 1 písm. b) je totožná už štvrťstoročie.⁵⁾

Jazykový výklad § 3 ods. 1 písm. b) živnostenského zákona si vyžaduje rozloženie daného ustanovenia na tri časti, a to využitie, výsledky duševnej tvorivej činnosti chránené osobitnými zákonmi a pôvodca výsledkov duševnej tvorivej činnosti.

Slovo "využiť", resp. "využívať" je v Krátkom slovníku slovenského jazyka 4 z r. 2003 definované ako a v Synonymickom slovníku slovenčiny z r. 2004 ako ".⁶⁾ Práva sú používané, keď sú vykonávané.

Výsledky duševnej tvorivej činnosti chránené osobitnými zákonmi sú, okrem iného, diela spĺňajúce podmienky podľa Autorského zákona, s ktorými sú neoddeliteľne spojené určité výhradné osobnostné práva a výhradné majetkové práva. Z hľadiska živnostenského zákona sú podstatné len výhradné majetkové práva.

Pôvodcom diela je výlučne fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Ekonomická aktivita subjektov, ktorých práva sú odvodené od autora, teda (na základe gramatického výkladu) nemôže spadať pod dané ustanovenie. Využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti ich pôvodcami tak môže byť na účely tohto článku pretlmočené ako .

Základným majetkovým právom autora je právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela.⁷⁾ Spôsoby použitia diela sú demonštratívnym spôsobom vymedzené v § 19 ods. 4 Autorského zákona (napr. vyhotovenie rozmnoženiny diela či verejné rozširovanie originálu diela alebo rozmnoženiny diela prevodom vlastníckeho práva, vypožičaním a nájmom). Na vysvetlenie možností využívania diela si uvedieme niekoľko príkladov.

Spisovateľ napíše knihu, ponúkne rukopis vydavateľovi, ktorého rukopis zaujme a ten sa rozhodne ho vydať. Autor s vydavateľom uzavrie licenčnú zmluvu, v ktorej si dohodne rozsah používania diela a odmenu za takéto používanie. Odmena zvykne byť vyplácaná v dojednaných termínoch podľa množstva predaných kníh alebo ako jednorazová platba. V danom prípade autor udelil súhlas na použitie diela, na vyhotovenie rozmnoženín diela a na ich rozširovanie prevodom vlastníckeho práva.

Spisovateľ sa tiež môže rozhodnúť, že svoj rukopis vydá vo vlastnej réžii a zabezpečí editovanie diela, grafickú úpravu, tlač i distribúciu do obchodnej siete alebo priamo zákazníkom na vlastné náklady. V tomto prípade dielo používa priamo autor. Obdobným príkladom je i výtvarník (akademický maliar alebo sochár), ktorý vytvára diela výtvarného umenia a následne ich predáva. Predaj originálov i kópií diel priamo autorom je autorskoprávnym použitím diela, konkrétne rozširovaním diela prevodom vlastníckeho práva.

Pokiaľ autor zamýšľa venovať všetok svoj čas tvorbe diel alebo ak nechce byť verejne známy a vystupuje len pod pseudonymom, môže výkon svojich autorských práv zveriť na základe zmluvy o zastupovaní agentovi alebo organizácii kolektívnej správy. I keď sa činnosť agenta aj organizácie kolektívnej správy značne líši, spoločné majú to, že ako zástupcovia autora (priami či nepriami) udeľujú tretím subjektom súhlas na použitie diel zastupovaného autora a následne na základe zmluvy o zastupovaní vyplácajú licenčnú odmenu autorovi po zrážke ich nákladov, v prípade agenta i jeho odmeny.

Autor teda môže vykonávať majetkové autorské práva osobne (používať dielo a udeľovať súhlas na použitie diela) alebo môže zveriť výkon majetkových autorských práv v jeho prospech inému subjektu na základe zmluvy o zastupovaní. Tieto rôzne modely využívania autorských práv majú spoločné to, že dielo je používané v autorskoprávnom význame a odmenu za toto používanie dostáva autor. Odmena môže byť vo forme zisku, licenčnej odmeny alebo odmeny vyplácanej na základe zmluvy o zastupovaní. Síce z hľadiska súkromného práva ide o diametrálne rozdielne modely využívania autorských práv, prikláňame sa k záveru, že na účely živnostenského zákona sú rovnocenné, a v prípade, ak by ekonomická aktivita autora napĺňala pojmové znaky živnosti podľa § 2 živnostenského zákona, spadala by pod výnimku v § 3 ods. 1 písm. b) živnostenského zákona.

Druhú časť § 3 ods. 1 písm. b) živnostenského zákona, ktorá vylučuje z pôsobnosti živnostenského zákona považujeme za nadbytočnú, keď­­že sme presvedčení, že tieto činnosti by mali byť podradené už pod jeho prvú časť. Náš názor sa opiera aj o fakt, že v českom znení zákona č. 455/1991 Sb. v znení neskorších