Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 100/2022 z 31. 5. 2023 (podnikatelia bez prevádzkarne a právny režim zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov)

Zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho (ďalej aj "zákon o ochrane spotrebiteľa") je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov (ďalej aj "smernica o právach spotrebiteľov").

Táto právna úprava ukladá osobitné povinnosti obchodníkom pri predaji na diaľku a mimo prevádzkových priestorov a rozširuje ich v porovnaní s bežným predajom tovarov a služieb najmä v dvoch oblastiach: a) informačné povinnosti obchodníkov a b) právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy v stanovenej lehote bez uvedenia dôvodu. Osobitná úprava prináša spotrebiteľom širší rozsah práv z hľadiska informačného štandardu a možností ukončenia zmluvy a obchodníkom recipročne väčšiu mieru povinností, pretože účelom je vniesť do zmluvného vzťahu rovnováhu narušenú možným znevýhodnením spotrebiteľa v týchto formách obchodného styku. Hlavné riziko predaja na diaľku pre spotrebiteľa spočíva v uzavretí zmluvy bez priamej osobnej interakcie zmluvných strán a s tým spojenou nemožnosťou priamej obhliadky tovaru (a v iných rizikách, ktoré plynú z tohto nedostatku). Pokiaľ ide o zmluvy uzavreté mimo prevádzkových priestorov, spotrebiteľ by mal mať právo odstúpiť od zmluvy z dôvodu potenciálneho prekvapujúceho prvku a/alebo psychologického tlaku (bod 37 odôvodnenia smernice o právach spotrebiteľov).

V rozhodovanej kauze sa spor týkal právnych následkov nesplnenia zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka uzavretej medzi objednávateľom (žalobcom) a zhotoviteľom (maliarom natieračom) - žalovaným na mieste zákazky (v byte objednávateľa). Nezhody v plnení zmluvy a vyporiadaní nárokov objednávateľ riešil odstúpením od zmluvy podľa § 7 ods. 1 písm. b) a ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, t. j. ako odstúpenie od zmluvy bez uvedenia dôvodu v predĺženej lehote 12 mesiacov z dôvodu nesplnenia informačných povinností obchodníka. Žalobca argumentoval, že bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o poskytnutí služby uzatvorená mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, s využitím tohto osobitného režimu; napriek čiastočnému splneniu zmluvy žalovaným²⁾ požadoval vrátenie všetkých platieb, ktoré žalovaný od neho prijal na základe zmluvy. V glosovanom rozhodnutí súd riešil pre prax dôležitú otázku, či sa má sprísnená úprava ochrany spotrebiteľa v prípade zmlúv uzatváraných mimo prevádzkových priestorov paušálne aplikovať aj na zmluvy uzavreté obchodníkmi, ktorí vôbec nemajú zriadenú prevádzkareň, a ako posudzovať existenciu iných prevádzkových priestorov v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti nároku uplatneného žalobcom neaplikovali zákon o ochrane spotrebiteľa s odôvodnením, že ide o uzavretie zmluvy "štandardným postupom, v zmysle bežných zvyklostí, pri ktorom nevyvstáva potreba zvýšenej ochrany spotrebiteľa" podľa tohto osobitného zákona. Súdy dospeli k záveru, že dôvodom ukončenia zmluvného vzťahu zo zmluvy o dielo bolo odstúpenie od zmluvy objednávateľom podľa § 642 ods. 1 OZ, ktorý určuje aj spôsob vyporiadania zmluvných strán po zániku zmluvy. Najvyšší súd tieto závery nižších súdov potvrdil.