Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Niekoľko poznámok k postupu procesného policajta po prevzatí osoby obmedzenej na osobnej slobode v zmysle § 85 ods. 3 Trestného poriadku
Predkladaný príspevok predstavuje zamyslenie sa nad postupom procesného policajta po tom, ako prevezme osobu obmedzenú na osobnej slobode v zmysle § 85 ods. 3 Trestného poriadku.
Submitted contribution presents thoughts about proceeding of procedural police body after takeover of a person restricted in personal freedom in accordance with article 85 section 3 of the Criminal code.
DEÁK, M.: Niekoľko poznámok k postupu procesného policajta po prevzatí osoby obmedzenej na osobnej slobode v zmysle § 85 ods. 3 Trestného poriadku; Justičná revue, 72, 2020, č. 2, s. 179 - 205.
Právo vzniká aplikáciou práva.1)
I Úvod
Nebolo to tak dávno, čo zadržanie podozrivej osoby v trestnom konaní bolo predmetom záujmu v právnej spisbe.
2)
Po relatívnom upokojení dovtedy turbulentných vôd, najmä v otázke určovania vecnej príslušnosti procesného,
3)
resp. neprocesného
4)
policajta na vykonanie zadržania podozrivej osoby podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, resp. na obmedzenie osobnej slobody osoby pristihnutej pri trestnom čine
5)
podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku, sa v aplikačnej praxi inštitút zadržania znovu prihlásil o slovo, aby nám znova ukázal, že mu ešte celkom nerozumieme.Zatiaľ čo po prijatej legislatívnej zmene v právnej úprave zadržania podozrivej osoby v trestnom konaní v dôsledku prijatia vyhlášky Ministerstva vnútra SR, č. 192/2017 Z.z., o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní, je s účinnosťou od 1. augusta 2017 ustálené, že neprocesný policajt nemá oprávnenie vykonať zadržanie podozrivej osoby podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, predmet záujmu sa zo subjektu vykonávajúceho zadržanie preniesol na úkony nasledujúce po vykonaní zadržania. Tentoraz sa teda otázniky týkajú
postupu procesného policajta
. V aplikačnej praxi sa objavili otázky, či procesný policajt po prevzatí osoby obmedzenej na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku
6)
po prevzatí osoby obmedzenej na osobnej slobode v zmysle § 85 ods. 3 Trestného poriadku7)
má túto osobu zadržať podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, alebo či je tento postup už nadbytočný, pretože táto osoba sa práve prevzatím procesným policajtom dostáva do procesného postavenia obdobného postaveniu zadržaného. Nejasnosti spojené s naznačenou otázkou nadobúdajú obzvlášť zaujímavý rozmer pri tzv. superrýchlom konaní podľa § 204 Trestného poriadku.Nasledujúcou štúdiou chceme prispieť do diskusie o naznačenej otázke a prezentovať niekoľko myšlienok vyplývajúcich z teoretickej analýzy inštitútu zadržania podozrivej osoby v trestnom konaní, ktorej sa dlhodobo venujeme, v konfrontácii so skutočnými prípadmi, s ktorými sme sa v služobnej praxi reálne stretli.
8)
II Teoretické východiská
Bez toho, aby sme sa detailne venovali teoretickej analýze inštitútu zadržania podozrivej osoby v trestnom konaní
9)
, považujeme za vhodné pred samotným rozborom nastolenej otázky zdôrazniť, že
zadržanie podozrivej osoby je trestno-procesný zaisťovací inštitút, ktorý zakladá trestno-procesný vzťah
. Zaisťovací úkon zadržanie podľa ustanovenia § 85 ods. 1 Trestného poriadku
vedie k vzniku zákonom predvídaného recipročného trestno-procesného vzťahu medzi podozrivou osobou a orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorého obsahom sú určité vzájomné práva a povinnosti
.
10)
Význam zadržania podozrivej osoby z praktického hľadiska spočíva predovšetkým v tom, že samotné zadržanie, resp. úkony po ňom vykonané môžu ovplyvniť, ba niekedy dokonca predurčiť, čo nastane v ďalšej fáze trestného konania.
11)
Z pohľadu teórie práva možno konštatovať, že obsahom trestno-procesného vzťahu, ktorý inštitút zadržania zakladá, je predovšetkým právo orgánov činných v trestnom konaní obmedziť osobnú slobodu podozrivej osoby a tomu zodpovedajúca povinnosť podozrivého toto obmedzenie strpieť.
12)
Zásah do osobnej slobody podozrivého je najzávažnejším procesným zásahom do práv podozrivého, a preto
ústavná úprava vyžaduje, aby sa obmedzenie osobnej slobody udialo v súlade s konaním stanoveným zákonom a v súlade s konaním ním predpísaným
. Každé opatrenie zbavujúce slobody musí pochádzať od oprávneného orgánu, musí byť vykonané takýmto orgánom a nesmie mať svojvoľnú povahu. Okrem tohto základného predpokladu musí pri zadržaní podozrivej osoby podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku (pokiaľ nejde o postup podľa § 204 Trestného poriadku) existovať dôvod spočívajúci v prítomnosti dôvodov väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 Trestného poriadku, a v neposlednom rade pozbavenie osobnej slobody smie trvať iba nevyhnutný čas a rozhodne nesmie prekročiť zákonom (resp. Ústavou) ustanovenú lehotu.
13)
Aplikácia zadržania, ako trestno-procesného zaisťovacieho prostriedku, je v zásade spojená s použitím donútenia, keďže jeho použitie predstavuje prejav donucovacej moci štátu v trestnom konaní na základe výslovného zákonného (ústavného) splnomocnenia, pričom zásah do základných práv a slobôd so zadržaním spojený nie je svojou podstatou sankciou, ale ide o nevyhnutný prostriedok k dosiahnutiu účelu trestného konania.
14)
Právna úprava zadržania podozrivého v trestnom konaní má svoj základ, predovšetkým s ohľadom na výrazný zásah do osobnej slobody fyzickej osoby, v normách ústavného práva. Uvádza sa, že
osobná sloboda býva považovaná za východisko (matku či zdroj) všetkých ostatných základných práv a slobôd,
ktoré môžu byť považované za jej výrony.
15)
Pri realizácii zadržania pre orgány činné v trestnom konaní platí ústavný príkaz vyplývajúci z ustanovenia Čl. 17 ods. 2 Ústavy
16)
, v zmysle ktorého nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súčasne platí, že orgány činné v trestnom konaní majú postavenie orgánu verejnej moci, a preto môžu konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
17)
III Predpoklady pre aplikáciu zadržania podozrivej osoby
Ustanovenie § 85 ods. 1 Trestného poriadku stanoví, že
osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 alebo 2 alebo ak ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie je potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec neznesie odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.
Analýzou citovaného ustanovenia možno dospieť k záveru, že rozoznáva dve procesné situácie zadržania podozrivej osoby - 1) zadržanie podozrivej osoby pri existencii väzobných dôvodov (ak sa nepostupuje v superrýchlom konaní) a 2) zadržanie podozrivej osoby pri superrýchlom konaní (postup podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku). Ide pritom o samostatné dôvody zadržania s odlišnými podmienkami pre ich aplikáciu.
18)
Pre oba prípady však platná právna úprava ako procesnú podmienku zadržania podozrivej osoby stanovuje (v zásade) predchádzajúci súhlas prokurátora.
19)
Právna úprava zadržania formuluje predchádzajúci súhlas prokurátora ako procesnú podmienku zadržania aj vzhľadom na skutočnosť, že zadržanie predstavuje vážny zásah do Ústavou garantovaných práv a slobôd podozrivých osôb, pričom uplatnením tejto procesnej podmienky na začiatku samotnej realizácie tohto inštitútu je zaručený dozor a spolurozhodovanie prokurátora nad prvotnými úkonmi v začatom trestnom stíhaní.
20)
Požiadavka predchádzajúceho súhlasu prokurátora je odôvodnená predovšetkým úsilím o minimalizáciu nebezpečenstva nezákonného pozbavenia osobnej slobody, ktoré je v tomto prípade väčšie než pri zadržaní obvineného, keďže dôvodnosť podozrenia už bola preverená procesným úkonom - vznesením obvinenia.
21)
Vykonanie zadržania teda v zásade musí odobriť prokurátor ako procesný subjekt odlišný od konajúceho policajta, čím sa inštitucionálne zabezpečuje krížová kontrola pri tak závažnom obmedzovaní osobnej slobody, akým zadržanie je. Platná právna úprava upúšťa od procesnej podmienky predchádzajúceho súhlasu prokurátora so zadržaním podozrivej osoby v prípade nebezpečenstva z omeškania, najmä ak bola osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku, prípadne ak bola po čine prenasledovaná a dostihnutá, alebo ak bola pristihnutá za okolností, ktoré svedčili o jej účasti na čine.
22)
IV Postup procesného policajta po prevzatí osoby obmedzenej na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku (pokus o analýzu ustanovenia § 85 ods. 3 Trestného poriadku)
V aplikačnej praxi sa v nedávnej dobe objavilo stanovisko, podľa ktorého je postup, keď procesný policajt po prevzatí osoby obmedzenej na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku (po vzhliadnutí dôvodov na zadržanie podozrivej osoby) takúto osobu následne ešte postupom podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku zadrží, nadbytočný, keďže z ustanovenia § 85 ods. 3 a ods. 4 Trestného poriadku vyplýva, že osoba obmedzená na osobnej slobode momentom prevzatia procesným policajtom získava rovnaký procesný status ako zadržaná osoba podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku.
Podľa tohto stanoviska by teda v prípade, že dôjde k prvotnému obmedzeniu osobnej slobody osoby pristihnutej pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom neprocesným policajtom podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku, má neprocesný policajt
23)
obmedzenú osobu bezodkladne odovzdať procesnému policajtovi.
Procesný policajt následne už nepostupuje podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, ale uplatní procesný postup podľa § 85 ods. 3 Trestného poriadku,
teda bezodkladne oznámi vykonané zadržanie prokurátorovi a spíše o tom zápisnicu. Procesný policajt teda už nevyhotovuje zápisnicu a opätovne nezadržiava podozrivého podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, ale vyhotoví zápisnicu podľa § 85 ods. 3 Trestného poriadku (ide o tzv. zápisničné prevzatie osoby) a túto bezodkladne doručí prokurátorovi.Postup procesného policajta podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku s predchádzajúcim súhlasom prokurátora sa pritom teda uplatní v prípadoch, keď obmedzeniu osobnej slobody podozrivého nepredchádza ustanovenie § 85 ods. 2 Trestného poriadku (napr. podozrivý sa dostaví na výsluch k procesnému policajtovi, prvé obmedzenie osobnej slobody vykonáva priamo procesný policajt a pod.).
Hoci nemožno spochybniť, že jazykový výklad ustanovenia § 85 ods. 3 Trestného poriadku k naznačenému výkladu navádza, nie sme si istí, či takýto výklad konzistentne zapadá do inštitucionálneho chápania zadržania podozrivej osoby v trestnom konaní.
Ustanovenie § 85 ods. 3 Trestného poriadku stanoví, že
policajt, ktorý zadržanie vykonal, alebo ktorému bola odovzdaná zaistená osoba podľa osobitného zákona alebo odovzdaná osoba pristihnutá pri trestnom čine podľa odseku 2, bezodkladne oznámi vykonané zadržanie prokurátorovi a spíše o ňom zápisnicu, v ktorej označí miesto, čas zadržania alebo prevzatia takej osoby a bližšie okolnosti zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody a uvedie osobné údaje zadržanej osoby. Rovnopis zápisnice doručí bezodkladne prokurátorovi.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že po vykonanom zadržaní vzniká procesnému policajtovi oznamovacia povinnosť. Adresátom tejto povinnosti je prokurátor a obsahom tejto povinnosti je oznámenie zadržania (slovami zákona:
oznámi vykonané zadržanie
). Z uvedeného možno, podľa nášho názoru, jednoznačne dovodiť, že hoci to platná právna úprava výslovne nestanoví, procesný policajt musí osobu, ktorá mu bola ako obmedzená na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku odovzdaná, zadržať podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku. Oznamovacia povinnosť voči prokurátorovi sa netýka skutočnosti, že došlo k prevzatiu osoby obmedzenej na osobnej slobode procesným policajtom, ale týka sa vykonaného zadržania. Teda pokiaľ sú dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 alebo ods. 2 Trestného poriadku, alebo pokiaľ ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku (a sú splnené aj ostatné procesné podmienky), takúto osobu je potrebné zadržať.Nestotožňujeme sa s prezentovaným stanoviskom, podľa ktorého osoba obmedzená na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku získava momentom prevzatia procesným policajtom podľa § 85 ods. 3 Trestného poriadku rovnaký procesný status ako zadržaná osoba podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku.
Obmedzenie osobnej slobody osoby pristihnutej pri trestnom čine podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku nie je zaisťovacím procesným úkonom orgánov činných v trestnom konaní, ale predstavuje okolnosť vylučujúcu trestnosť (protiprávnosť) takéhoto činu a formu dovolenej svojpomoci občana.
24)
Občan tu vlastne supluje funkcie štátneho orgánu
25)
, pretože k obmedzeniu osobnej slobody nedochádza prostredníctvom zásahu orgánov činných v trestnom konaní, ale prostredníctvom zásahu súkromnej osoby.
26)
Jeho zmyslom je zabrániť zmareniu účelu trestného konania tam, kde hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
27)
Inštitút obmedzenia osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku inkorporuje princíp súkromnej iniciatívy, z ktorého vyplýva právo každého chrániť svoje alebo iného práva a oprávnené záujmy chránené Trestným zákonom a právo zabraňovať mu v ich porušovaní.
28)
Účelom inštitútu obmedzenia osobnej slobody podľa ustanovenia § 85 ods. 2 Trestného poriadku nie je primárne zabezpečiť prítomnosť podozrivej osoby na úkonoch trestného konania, ale (a to alternatívne) zistenie totožnosti osoby, zabránenie jej v úteku, zabezpečenie dôkazov alebo zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti.
Pri obmedzení osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku preto nejde o zadržanie v zmysle ustanovenia Čl. 17 ods. 3 Ústavy
29)
, ale ide o prejav svojpomoci a základ pre beztrestnosť takéhoto konania, ktoré by inak mohlo naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa ustanovenia § 183 Trestného zákona. Podmienkou obmedzenia osobnej slobody podľa ustanovenia § 85 ods. 2 Trestného poriadku nie je existencia niektorého z dôvodov väzby, postačuje skutočnosť, že zadržanie je potrebné na zistenie totožnosti osoby, zabránenie jej v úteku, zabezpečenie dôkazov alebo zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti.
30)
Ak je teda inštitút obmedzenia osobnej slobody podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku potrebné striktne odlišovať od inštitútu zadržania podozrivej osoby podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, myslíme si, že stanovisko, podľa ktorého osoba obmedzená na osobnej slobode, podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku, získava momentom prevzatia procesným policajtom v zmysle § 85 ods. 3 Trestného poriadku rovnaký procesný status ako zadržaná osoba podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, nemôže byť správne. Na to, aby sa osoba obmedzená na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku dostala do ústavného režimu zadržania v zmysle Čl. 17 ods. 3 Ústavy, musí byť samostatným procesným úkonom procesného policajta zadržaná podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, keďže v súvislosti so zadržaním podozrivej osoby v trestnom konaní
31)
iné zadržanie platná právna úprava nepozná, a samotným prevzatím osoby obmedzenej na osobnej slobode procesným policajtom nemôže byť zadržanie podozrivej osoby suplované. Prevzatie o
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 2/2020
