Primeraná náhrada za zrušenie vecného bremena

Okresný súd rozsudkom zrušil právo vecného bremena spočívajúce v práve doživotného bývania pre navrhovateľku v rodinnom dome ako aj v práve doživotného užívania pozemkov. Odporcom v prvom a druhom rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľke protihodnotu vecného bremena vo výške 250 000 Sk v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia; čo do zvyšku uplatneného nároku na vyplatenie protihodnoty vecného bremena vo výške 50 000 Sk návrh navrhovateľky zamietol. Odporcom v prvom a druhom rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 49 962 Sk do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľka bola pôvodne vlastníčkou uvedených nehnuteľností, ktoré kúpnopredajnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice 24. januára 1997 predala odporcom v prvom a druhom rade, pričom predmetom úpravy vzťahov medzi účastníkmi zmluvného záväzku bolo tiež zriadenie práva vecného bremena vo forme doživotného bezplatného užívania nehnuteľností navrhovateľkou. Navrhovateľka vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav vyžaduje starostlivosť zo strany tretej osoby; tieto základné potreby navrhovateľke neposkytujú rodinní príslušníci, resp. priatelia práve z dôvodov existencie závažných negatívnych rozporov medzi navrhovateľkou a odporcom v prvom rade. Vzájomné negatívne vzťahy pretrvávajú dlhodobo a nie sú ani na prospech navrhovateľky, ale ani na prospech odporcov v prvom a druhom rade. Pri právnom posúdení vychádzal z ustanovenia § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ"), keď hrubý nepomer medzi výhodou navrhovateľky a zriadeným vecným bremenom vysvetlil tak, že výhoda navrhovateľky, zriadená na základe vecného bremena, je v hrubom nepomere s faktickým stavom. Majúc za splnené podmienky pre zrušenie práva vecného bremena považoval za primeranú náhradu za zrušené vecné bremeno sumu 250 000 Sk. K tejto sume dospel tak, že vzal zreteľ na odpovede realitných kancelárií, že v mieste trvalého bydliska navrhovateľky obstaranie jednoizbového bytu vyjde na 200 000 až 300 000 Sk. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou § 142 ods. 1 OSP.

Krajský súd na odvolanie odporcov rozsudok súdu prvého stupňa v časti zrušenia práva vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania pre navrhovateľku v rodinnom dome potvrdil. V časti protihodnoty vecného bremena vo výške 250 000 Sk rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcom v prvom a druhom rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľke protihodnotu vecného bremena vo výške 150 000 Sk v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia; v časti, ktorou žiadala navrhovateľka priznanie protihodnoty vecného bremena vo vyššej sume, návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že aj podľa jeho názoru pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom bremene a správne preto súd prvého stupňa rozhodol, že namiesto vecného plnenia bude poskytnuté peňažné plnenie.