Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Vecné bremeno v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti
Predmetom toho príspevku je analýza stanovísk Najvyššieho súdu SR k otázke možnosti zriadenia vecného bremena pôsobiaceho na strane oprávneného in personam v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť týmto vecným bremenom zaťažená. Prikláňame sa k záveru, že vecné bremeno pôsobiace na strane oprávneného in personam je možné zriadiť aj v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť týmto vecným bremenom zaťažená, a na podporu tohto záveru poukazujeme, okrem iných, na skutočnosť, že obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je odlišný od obsahu vlastníckeho práva a že vo viacerých zahraničných právnych úpravách je už zásada "nulli res sua servit" (t.j. zásada, podľa ktorej "nikomu neslúži vlastná vec") prekonaná.
Vecné bremeno v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti
Mgr.
Róbert
Jakubáč
PhD.
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
1. Úvod
Napriek dlhodobo pomerne stabilnej právnej úprave vecných bremien v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník" alebo "OZ") spôsobuje tento inštitút aplikačnej praxi ešte stále viacero problémov. Predmetom sporov súvisiacich s daným inštitútom (ako to potvrdzuje rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR)1) je aj otázka, či je možné zriadiť vecné bremeno pôsobiace na strane oprávneného 2) v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá má byť zaťažená týmto vecným bremenom (ďalej len "vecné bremeno v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom").
in personam
Tejto problematike venovanala slovenská odborná verejnosť dosiaľ len minimálnu pozornosť.3) Pomerne nízka miera presvedčivosti argumentácie rôznych senátov Najvyššieho súdu SR akceptujúcej alebo odmietajúcej prípustnosť zriadenia vecného bremena v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom v podmienkach slovenskej právnej úpravy je logickým dôsledkov iba marginálneho záujmu našej odbornej verejnosti o danú problematiku. V tomto príspevku preto predkladáme kritickú analýzu argumentov rôznych senátov Najvyššieho súdu SR objavujúcich sa v rozhodnutiach, v ktorých otázkou po právnej stránke zásadného významu bolo v konečnom dôsledku práve to, či je možné zriadiť vecné bremeno v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom. Zároveň predložíme argumenty v prospech záveru o prípustnosti zriadenia vecného bremena v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom v podmienkach slovenskej právnej úpravy.
2. Stanoviská súdnej praxe
Naznačili sme, že rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR nie je jednotná v riešení otázky, ktorá je predmetom nášho záujmu v tomto príspevku.
Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 8 Sžo 98/2010 z 13.5.2010 pripustil možnosť zriadenia vecného bremena v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom, keď konštatoval, že "
najčastejším dôvodom vzniku vecného bremena je písomná zmluva. Takto môže zriadiť vecné bremeno vlastník zaťažovanej nehnuteľnosti, pričom podľa ustálenej judikatúry aj spoluvlastník nehnuteľnosti môže zmluvou zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu, pričom účastníkmi zmluvy musia byť zásadne všetci spoluvlastníci (s výnimkou prípadov, keď vecné bremeno obmedzuje iba jeho spoluvlastnícke práva). Keď je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov
...4) Obsah práv vyplývajúcich z vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je iný, ako obsah práv z vecného bremena; z povahy vecného bremena vyplýva, že sa viaže na oprávnenú osobu a trvá doživotne, čo pri vlastníckom práve neplatí. Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom navrhovateliek, že zmluva o zriadení vecného bremena neodporuje zákonu, takže zamietnutie vkladu je neprimeraným a neopodstatneným zásahom do ich zmluvnej voľnosti
.Obdobný právny názor zaujal aj Najvyšší súd ČR pri výklade niektorých ustanovení noviel Občianskeho zákonníka uverejnenom pod sp. zn. R 45/1986, podľa ktorého nemožno vylúčiť ani takú zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorou si pôvodný vlastník celej nehnuteľnosti, ktorý previedol iba jej časť a zostal tak spoluvlastníkom, zriadil právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to užívanie celej veci. Ak chce spoluvlastník svoje právo užívať, celú vec zaistiť aj voči právnym nástupcom druhého spoluvlastníka, nemožno považovať takú zmluvu za odporujúcu zákonu
."Taktiež Krajský súd v Prešove v minulosti zaujal právny názor, že k nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, môže byť zriadené vecné bremeno v prospech nehnuteľnosti vo vlastníctve jedného zo spoluvlastníkov alebo naopak, pričom vecné bremeno umožňuje jej lepšie využitie každému ďalšiemu vlastníkovi.5)
Na stanovisko, že je možné zriadiť vecné bremeno v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom, prezentované v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 98/2010 z 13.5.2010, reagoval iný senát tohto súdu v rozsudku sp. zn. 6 Sžr 13/2014 z 28.1.2015. Tento rozsudok z 28. januára 2015 sa zvyčajne interpretuje tak, že podľa právneho názoru v ňom prezentovaného nie je možné zriadiť vecné bremeno v prospech podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti.6) Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6 Sžr 13/2014 z 28.1.2015 totiž uviedol, že "
právo vyplývajúce z vlastníckeho práva predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním prináleží aj spoluvlastníkovi spoločnej veci, pričom jeho podiel vyjadruje mieru, akou sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podiel spoluvlastníka je ideálnym podielom k spoločnej veci, a preto nemožno hovoriť v prípade užívania veci, ktorú reálne odčlenenú časť veci má právo s
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 3/2017
