Udelenie doplnkovej ochrany

Žalovaný rozhodnutím zo 4. novembra 2016 (ďalej na účely rozsudku len "preskúmavané rozhodnutie") podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len "zákon č. 404/2011 Z.z.") rozhodol o zaistení sťažovateľa (v prvostupňovom konaní žalobca) ako žiadateľa o udelenie azylu a zároveň štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. z dôvodu existencie dôvodného podozrenia, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie tak, že zaistil sťažovateľa s určením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac na dobu do 31. januára 2017 v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej na účely rozsudku len "ÚPZC Medveďov").

Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že žalovaný 31. júla 2016 rozhodnutím (ďalej na účely rozsudku len "rozhodnutie o administratívnom vyhostení") administratívneho vyhostil sťažovateľa podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. z dôvodu jeho neoprávneného pobytu na území SR a súčasne mu uložil zákaz vstupu na územie SR na dobu štyroch rokov. Následne rozhodnutím z 31. júla 2016 žalovaný podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. rozhodol o zaistení sťažovateľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac na dobu do 30. novembra 2016 a umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej na účely rozsudku len "ÚPZC Medveďov"). Dňa 6. septembra 2016 požiadal sťažovateľ o udelenie azylu na území SR.

Dňa 4. novembra 2016 bol sťažovateľ zo zaistenia prepustený z dôvodu § 90 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona č. 404/2011 Z.z. a následne predvedený pred žalovaného. Po riadnom poučení a za prítomnosti tlmočníka bol 4. novembra 2016 vypočutý - bolo mu oznámené začatie konania o jeho zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov žalovaný konštatoval, že v prípade sťažovateľa existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie a z tohto dôvodu vydal preskúmavané rozhodnutie.

Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo veci zaistenia podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len "SSP" s nasledujúcimi žalobnými bodmi [§ 182 ods. 1 písm. e) SSP]:

- napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k aplikácii § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z., resp. z nesprávnej aplikácie tejto právnej normy

- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré samo osebe malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

Krajský súd v Bratislave v konaní podľa § 221 a nasl. SSP pri neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 ods. 3 SSP) zistil, že jej nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov:

- žalobca nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, ani majetkom, nikoho na Slovensku nepozná, nemá doklady svojej totožnosti, v Európskej únii nemá žiadneho rodinného príslušníka a preto nie je možná aplikácia žiadnej z možností uvedených v § 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z.

- umiestnenie žiadateľa o azyl v niektorom z azylových zariadení migračného úradu nie je menej závažným prostriedkom nahrádzajúcim zaistenie.

- zákon č. 404/2011 Z.z. situáciu, ktorá vznikla podaním žiadosti sťažovateľa o azyl, rieši postupom podľa § 77 ods. 4 predmetného zákona a táto skutočnosť sa prejaví postupom podľa § 90 ods. 2 písm. b) bod 1. V prerokovávanej veci sa tak stalo rozhodnutím ÚPZC Medveďov zo 4. novembra 2016, čím bol Správne právo 141 splnený aj druhý predpoklad zaistenia žalobcu podľa § 88a zákona č. 404/2011 Z.z.

- jednoznačne z obsahu spísania dotazníka (vstupného pohovoru) pred migračným úradom 8. septembra 2016 vyplýva, že žalobca požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany výlučne z dôvodu, že má