Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Viazanosť Ústavného súdu SR návrhom sťažnosti
VIAZANOSŤ ÚSTAVNÉHO SÚDU SR NÁVRHOM SŤAŽNOSTI
Konanie o sťažnosti je najvýznamnejším prostriedkom ochrany základných práv a slobôd v
Slovenskej republike. Od účinnosti a dostupnosti tohto konania závisí, či ochrana základných práv a
slobôd je proklamatívna,
de facto
predstieraná, alebo naozajstná. Taktovku nad základnými právami a
slobodami drží Ústavný súd SR, ktorý vždy nepôsobí dojmom, že si zakladá na presvedčivosti
zvládnutia svojej úlohy. Názorným príkladom sú kritériá, podľa ktorých prijíma sťažnosti na ďalšie
konanie."Každé podanie adresované ústavnému súdu musí obsahovať náležitosti predpísané zákonom o ústavnom
súde." 1) Ústavný súd SR pri predbežnom prerokovaní každého návrhu skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o
ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. 2)
Procesnoprávny aspekt praxe Ústavného súdu SR
Podľa § 20 ods. 1:
"Návrh na začatie
konania sa Ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a
navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) právny
zástupca."
Podľa § 20 ods. 2:
"K návrhu na
začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo
komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa
udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom."
Podľa § 25 ods. 2:
"Návrhy vo
veciach, na ktorých prerokovanie nemá Ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene, môže Ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho
pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak Ústavný súd
navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť."
Podľa § 50 ods. 1:
"Sťažnosť okrem
všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí
obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa
porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné
práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje."
Podľa § 50 ods. 2:
"K sťažnosti sa
pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu."
Prax aplikácie a interpretácie týchto zákonných noriem Ústavným súdom SR je dvojkoľajná a
výrazne protikladná. Pri prvom spôsobe naloženia so sťažnosťou sa namietnutému základnému právu
alebo slobode dostane ochrany ústavnosti v materiálnom ponímaní. Uplatnenie druhého spôsobu vedie k
formálnemu a formalistickému vybaveniu sťažnosti.
Ústavný súd SR vo svojej zaužívanej rozhodovacej praxi zdôrazňuje materiálny aspekt ochrany,
ktorá sa zaručuje Ústavou SR:
"Ústava, podobne ako dohovor, nechráni práva, ktoré sú
iluzórne, ale chráni práva vykonateľné, realizovateľné a efektívne."
3)Súbežne s týmto právnym názorom, ktorého účelom nie je iba položenie dôrazu na materiálny aspekt
ochrany základných práv a slobôd, ale aj zosúladenie vnútroštátneho modelu ochrany ľudských práv a
základných slobôd s právom Rady Európy, Ústavný súd SR uplatnil ochranu základných práv v
materiálnom poňatí.
Ústavný súd SR napríklad uviedol:
"Navrhovateľka v podnete, ktorý ústavný súd prijal na konanie, výslovne nenamietla aj
porušenie čl. 21 ods. 3 ústavy
(ochrana obydlia), jednako ale uvádzala skutkové tvrdenia, ktoré sa vo svojej podstate tohto článku
týkali, a ktoré navrhovateľka spojila o. i. s
čl. 19 ods. 2 ústavy (ochrana
súkromného a rodinného života). Ústavný súd v uznesení o prijatí podnetu na konanie vymedzil jeho
predmet vecným pomenovaním bez toho, aby súčasne vo výroku uznesenia špecifikoval tie články ústavy,
vo vzťahu ku ktorým predmetný podnet s ohľadom na uvádzaný skutkový základ prijal na
konanie.
Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že jeho právomoc sa vzťahuje na každú vec
týkajúcu sa výkladu a aplikácie ústavy, ktorá je mu predložená na prerokovanie a rozhodnutie za
podmienok ustanovených v ústave a zákone o ústavnom súde. S ohľadom na zásadu
4)iura novit curia
sa
ústavný súd nemôže považovať za viazaného právnou kvalifikáciou, ktorú skutkovému základu veci dal
navrhovateľ alebo druhý účastník konania. Nemôže sa preto vzdať posúdenia návrhu podľa článku ústavy
alebo jeho odseku len preto, že ho navrhovateľ výslovne neoznačil. Tým viac tak nemôže urobiť, ak
systematika ústavy nevyžaduje taký výklad, že každým jej ustanovením sa osobe priznáva osobitné
právo alebo sloboda ( PL. ÚS 43/95)."V druhom spôsobe interpretácie zákona platí, že
"zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom je
teda (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu rozhodnutia (petit), ktorá musí byť vymedzená
presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia
ústavného súdu ( II. ÚS 37/02)."
5)Zákon o ústavnom súde neustanovuje náležitosti výroku, ale náležitosti návrhu. Zákon
neustanovuje dokonca ani toľko, že návrh musí byť rozlíšený na výrok rozhodnutia a na odôvodnenie
rozhodnutia.
Zákon o ústavnom súde ustanovuje navrhovateľovi, aby v návrhu uviedol akého rozhodnutia sa
navrhovateľ domáha. Túto podmienku nemožno vysvetľovať reštriktívne tak, že podmienka je splnená
jedine vtedy, ak účastník konania uvedie v návrhu výroku akého rozhodnutia sa domáha. Navrhovateľ
túto požiadavku splní vždy, keď v ktorejkoľvek časti návrhu uvedie, akého rozhodnutia Ústavného súdu
SR sa domáha.
V konaní pred všeobecnými súdmi je na krajských a okresných súdoch zaužívané, že sudcovia
vyžadujú od účastníkov konania, aby do žaloby zahrnuli aj presnú formuláciu výroku rozhodnutia,
ktorú súd iba prepíše do svojho rozhodnutia. Najvyšší súd SR takú prax všeobecných súdov
odmietol.
Podľa najvyššieho súdu:
"Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha,
nemožno vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť návrh znenia výroku súdu. Ustanovenie
§ 79 ods. 1, druhá veta, OSP
navrhovateľovi neukladá formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu na začatie konania
dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ uvedie, čoho sa domáha aj vtedy, ak v návrhu na
začatie konania presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu na začatie
konania bez pochybností vyvodiť) spôsob určenia právneho vzťahu rozhodnutím súdu alebo povinnosť,
ktorá má byť rozhodnutím súdu odporcovi uložená. Ak je petit presný, určitý a zrozumiteľný, súd
neporuší ustanovenie § 155 ods. 1 OSP,
alebo iné zákonné ustanovenie, ak použitím iných výrazov vyjadrí v svojom výroku rovnaké práva a
povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáha. Iba súd totiž rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok
jeho rozhodnutia; prípadným návrhom navrhovateľa na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný.
Podstatné je, či z podanej žaloby, ktorá nie je formálne rozlíšená na časť opísania rozhodujúcich
skutočností a na časť žalobného návrhu (petitu) vyplýva žalobcova požiadavka, čoho a na akom
skutkovom základe sa domáha."
6)Ústavný súd SR v zákone o ústavnom súde uvedenú formuláciu akého rozhodnutia sa navrhovateľ
domáha naplnil obsahom tak, aby ju priblížil aplikácii Občianskeho súdneho poriadku okresnými a
krajskými súdmi, ale pritom prehliadol judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá dáva slovám
§ 155 ods. 1 OSP oveľa menej rigorózny
význam, než aký im priznáva Ústavný súd SR.
Druhý spôsob nárokov ústavného súdu na petit rozhodnutia sa spája s dvojakým metrom aj pri
prístupe k čiastkovým otázkam.
Podania predkladané Ústavnému súdu SR z titulu uplatnenia práva podať sťažnosť podľa
čl. 127 Ústavy SR v zásade majú dve
kvality: buď sú zmätočné, 7)
a z rozmanitých príčin o nich nemožno konať podľa
čl. 127 ústavy, alebo slúžia na v
podstate dôvodné namietnutie porušenia ústavy či medzinárodného dohovoru. Ako vždy a vo všetkom, čo
je predmetom právnej úpravy, aj pri overovaní kvality podania problematická je "sivá zóna," hraničná
čiara medzi zmätočným a dôvodným podaním.
Ústavný súd SR zaviedol prax, pri ktorej prevažnú väčšinu podaní vybavuje na predbežnom
prerokovaní v senátoch. V zaužívanej praxi sa vyskytuje trhlina. Ide predovšetkým o odstraňovanie
nedostatkov návrhu rozhodnutia Ústavného súdu SR.
Podľa jedného prístupu ústavný súd
"dá navrhovateľovi šancu,"
vyzve ho na
odstránenie nedostatkov v určenej lehote. 8) Reálna nádej na využitie
poskytnutej šance nie je rovnako vysoká. Ak ústavný súd vyzve sťažovateľa všeobecnou formuláciou,
aby "uviedol obsah sťažnosti do súladu so zákonnými náležitosťami vyžadovanými v zmysle ustanovení
zákona o ústavnom súde" ako to bolo napríklad vo veci
III. ÚS 78/02, potom má sťažovateľ ťažkú úlohu
dovtípiť sa, že má formulovať výrok rozhodnutia v súlade s požiadavkami sudcov Ústavného súdu SR,
lebo nimi presadzovanú predstavu o povahe petitu si Ústavný súd SR sám vyvodil zo zákona, ak
nezašiel až tak ďaleko, aby si ju vymyslel. Treba pripomenúť, že uznesenia o odmietnutí návrhu pre
nedostatky vo formulácii petitu Ústavný súd SR neuverejnil v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného
súdu SR, a preto je sporné, či navrhovateľ a jeho advokát má dostatočnú príležitosť dozvedieť sa,
ako má formulovať návrhu rozhodnutia, ktorý podľa Ústavného súdu SR spĺňa zákonom ustanovené
podmienky pre prijatie návrhu na konanie.Podľa druhého prístupu ústavný súd
"navrhovateľovi nedá šancu"
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
