Zmeny vzniku a zániku niektorých právnických osôb súkromného práva, pôsobiacich v priestore občianskej spoločnosti

V Slovenskej republike existuje relatívne stabilná právna úprava právnických osôb súkromného práva, ktoré operujú v tzv. neziskovom priestore, alebo tiež v priestore spolutvoriacom občiansku spoločnosť. Pre tento segment spoločnosti platia zásady dobrovoľnosti, oddele- nosti od štátu, vnútornej autonómie a samosprávy. Neziskovosť možno zjednodušene vyjadriť tým, že prvoradým cieľom týchto subjektov nie je dosahovať zisk, ako napr. pri obchodných spoločnostiach, ale uskutočňovať iné dovolené aktivity a ciele, pričom prípadný dosiahnutý zisk takéto subjekty používajú výlučne na svoje ciele a správu, a nie na delenie zisku svojim členom či funkcionárom. Ide o organizácie osôb, ale aj o organizácie majetku, preto v tejto množine subjektov možno identifikovať niektoré odlišnosti. Organizácie osôb zároveň tvoria priestor, v ktorom sa napĺňa sloboda združovania ako politické právo, kde platia širšie garancie slobody a voľnosti ich pôsobenia, ako pri organizáciách majetku.

Článok sa venuje niektorým právnickým osobám súkromného práva z priestoru občianskej spoločnosti - s ohľadom na zmeny vzniku a zániku - a to organizáciám osôb: občianskym združeniam a ich organizačným jednotkám, a záujmovým združeniam právnických osôb . Článok sa venuje tiež organizáciám majetku, ku ktorým patria predovšetkým nadácie , neinvestičné fondy , neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby , relatívne osobitné postavenie majú organizácie s medzinárodným prvkom . Ide o subjekty, údaje o ktorých sa zapisujú do registra mimovládnych neziskových organizácií (ďalej len register), okrem záujmového združenia právnických osôb. Celkovo ide približne o 67 tisíc subjektov (bez organizačných jednotieks právnou subjektivitou; z čoho takmer 57 tisícje občianskych združení). V priestore občianskej spoločnosti, teda v priestore záujmovo organizovaných subjektov oddelených od štátu majú samostatné miesto aj organizácie zamestnancov a organizácie zamestnávateľov a ich organizačné jednotky (tieto tvoria v uvedenej sume početnejšiu skupinu subjektov ). Úlohy, ktoré v spoločnosti i v štáte plnia, ich však vyčleňujú do osobitnej kategórie, preto v tomto článku nebudú zahrnuté.

V Slovenskej republike existuje relatívne stabilná právna úprava uvedených subjektov, pokiaľ ide o úpravu ich vzniku, zániku, činnosti a povinností voči štátu. Dá sa konštatovať, že v tomto segmente spoločnosti píšeme novú históriu po roku 1989. Nie že by história nebola dlhšia, celkom určite siaha do druhej polovice 19. storočia (i hlbšie) , no po roku 1989 ide o novú etapu - po socialistickom období, ktoré malo na segment dobrovoľného a samosprávneho združovania osôb a majetku iný názor. Obdobie slobodného rozvoja po roku 1989, budovaného na úcte k demokracii a právnemu štátu, zasiahlo predovšetkým oblasť slobodného združovania, ale aj, všeobecne, slobodného tvorenia a pôsobenia subjektov občianskej spoločnosti, a to združení osôb i združení majetku. V porovnaní so socialistickým obdobím sa výrazne oddelil segment občianskej spoločnosti od štátu. Možno konštatovať, že posledných 30 rokovv Slovenskej republike existuje slobodné prostredie nastavené legislatívne, aj v aplikačnej praxi, ktoré pre občiansku spoločnosť predstavuje možnosť existencie a rozvoja.

Za posledné približne štyri roky došlo k niektorým zmenám pri úprave vzniku a zániku týchto subjektov, preto sa zameriavame na tieto skutočnosti. K zmenám došlo v dôsledku dôležitých novelizácií, resp. zároveň s novými právnymi úpravami. V zásade ide o procesné kódexy, ktoré nadobudli účinnosť v júli 2016 , o zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a od roku 2019 o zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií . Poslednou je ostatná novela Obchodného zákonníka . Ide o postupné spresňovanie momentu vzniku a ešte viac o spresňovanie možností a podmienok zániku i momentu zániku.