Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Glosa k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 71/2016 z 24.4.2017 (bezdôvodné obohatenie a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ZSP 31/2017)
Druhý z manželov nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniknutého v dôsledku dovolania sa (relatívnej) neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú ako predávajúci uzavrel len jeden z manželov.
GLOSA K UZNESENIU NAJVYŠŠIEHO SÚDU SR SP. ZN. 4 CDO 71/2016 Z 24.4.2017 (BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE A BEZPODIELOVÉ SPOLUVLASTNÍCTVO MANŽELOV, ZSP 31/2017)
JUDr.
Milan
Hlušák
Katedra občianskeho a obchodného práva Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave advokát
V časopise Zo súdnej praxe č. 4/2017 bolo pod č. 31 uverejnené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 71/2016 z 24.4.2017 s uvedenou právnou vetou. Najvyšší súd v ňom riešil otázku, či možno pri neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov uzavretej len jedným z manželov požadovať vrátenie kúpnej ceny z titulu bezdôvodného obohatenia aj od manžela druhého. Nejde o ľahkú otázku. Pretína sa v nej viacero zaujímavých, no zložitých právnych problémov vyplývajúcich tak z úpravy bezpodielového spoluvlastníctva alebo bezdôvodného obohatenia, ako aj oblasti vzniku záväzkov. Najvyšší súd na uvedenú otázku odpovedal záporne. S týmto záverom možno súhlasiť. Argumentácia, o ktorú sa najvyšší súd oprel, však vyvoláva viacero pochybností, na ktoré chce táto glosa poukázať.
I.
Začnime popisom prípadu a priebehu konania. Manžel bez súhlasu manželky predal nehnuteľnosť v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Manželka sa následne domohla neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 40a v spojení s § 145 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.1) Kupujúci sa tak vlastníkom nehnuteľnosti nestal, preto sa na súde domáhal od oboch manželov vrátenia kúpnej ceny z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 457.
Okresný súd žalobu voči manželke zamietol z dôvodu, že medzi žalobcom a manželkou "
nevznikol záväzkovoprávny vzťah z bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy[,] a preto táto nie je pasívne legitimovanou
." Naopak, podľa krajského súdu sa kúpna cena stala súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva, preto je manželka povinná ju vydať, a to na základe generálnej klauzuly bezdôvodného obohatenia (§ 451).Najvyšší súd však túto argumentáciu odmietol. Podľa neho § 457 "
ustanovuje, že v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia z neplatnej zmluvy sú vo vzájomnom vzťahu iba účastníci tohto právneho úkonu [...], nehľadiac na to, či sa v dôsledku neplatného právneho úkonu obohatil i niekto iný
." Najvyšší súd dodáva, že nič na tom nemôže zmeniť ani § 145 ods. 2, pretože
"[p]redstava, že by zo zmluvy mohol byť oprávnený niekto, kto nebol jej účastníkom, by nutne vnášala neistotu do záväzkových právnych vzťahov [...] a predstavovala by neprípustné popretie zásady, že zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy sú oprávnený a povinný len strany zmluvy
."2)II.
Ešte pred tým, ako sa dostaneme k podstate skúmanej otázky, pristavme sa pri záveroch najvyššieho súdu týkajúcich sa § 145 ods. 2. Tie totiž presahujú rámec problematiky bezdôvodného obohatenia, preto je vhodné sa s nimi vysporiadať osobitne. Podľa najvyššieho súdu zákonodarca nezamýšľal prostredníctvom § 145 ods. 2 "
prelomiť princíp autonómie zmluvných strán v procese vzniku záväzkov zo zmlúv a vnútiť im ako zákonný dôsledok vzniku zmluvy prostredníctvom bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako ďalšiu zmluvnú stranu aj manžela zmluvnej strany
." Ustanovenie § 145 ods. 2 preto "
nemôže modifikovať okruh účastníkov
" a "
nutne dopadá len na vzájomné vzťahy manželov, najmä pri vyporiadaní ohľadom majetku a záväzkov
."Tieto argumenty však nepôsobia presvedčivo. Reštriktívny výklad zaujatý najvyšším súdom naráža v prvom rade na samotné zákonné znenie, podľa ktorého
"[z] právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne
." Zo slov "oprávnení a povinní" totiž nemôže vyplývať nič iné len to, že z týchto právnych úkonov majú právo na plnenie, resp. povinnosť plniť obaja manželia. A to znamená, že definičné znaky záväzkového právneho vzťahu (§ 488) sú pri oboch manželoch naplnené. Zákonné znenie sa pritom týka všetkých právnych úkonov, bežných aj nebežných, urobených jedným aj oboma manželmi.3) Obaja sa preto stávajú účastníkmi záväzkového právneho vzťahu, hoci ho zmluvou založil len j
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 1/2018
