Pasívna legitimácia manželov pri bezdôvodnom obohatení

Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom uložil žalovanému vprvom rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 33 193,92 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 24. januára 2012 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania, žalobu voči žalovanej v druhom rade zamietol apriznal jej voči žalobcovi náhradu trov konania.

Mal za preukázané, že žalobca a žalovaný v prvom rade uzatvorili 6. novembra 2006 kúpnu zmluvu, ktorou sa žalovaný v prvom rade ako predávajúci zaviazal previesť na žalobcu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tam bližšie špecifikovaným a žalobca sa zaviazal za tieto nehnuteľnosti zaplatiť kúpnu cenu 33 193,92 eur. Žalovaná v druhom rade sa dovolala relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy, lebo nebola jej účastníčkou aj keď prevádzané nehnuteľnosti boli v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných; Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom zo 7. mája 2009 č. k. 6 C 47/2008136 ustálil, že predmetné nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v prvom a druhom rade. Súd prvej inštancie vyvodil záver, že medzi žalobcom a žalovanou v druhom rade nevznikol záväzkovo-právny vzťah z bezdôvodného obohatenia z neplatnej kúpnej zmluvy, táto nie je pasívne legitimovanou osobou v tomto spore. Konštatoval, že plnenie z neplatnej zmluvy prijal len žalovaný v prvom rade a len on má povinnosť toto plnenie vrátiť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca a žalovaný v prvom rade.

Krajský súd, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, žalovaným vprvom adruhom rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 33 193,92 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 24. januára 2012 do zaplatenia spolu s náhradu trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka (ďalej "OZ") upravuje vzájomnú reštitučnú povinnosť účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy a v danom prípade prevádzané nehnuteľnosti boli v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Vyvodil záver, že kúpna cena, ktorú žalobca vyplatil sa aj napriek tomu, že zmluvu uzavrel len žalovaný v prvom rade stala súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v prvom a druhom rade preto pri zrušení zmluvy na strane žalovanej v druhom rade tiež vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, ktoré je povinná vydať podľa § 451 OZ, na rozdiel od žalovaného v prvom rade, ktorý bol účastníkom zmluvy a ktorému vznikla reštitučná povinnosť podľa § 457 OZ. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP.

Žalovaná v druhom rade podala proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, napadnutý rozsudok navrhla zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie, alternatívne navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

Dovolanie odôvodnila v zmysle § 238 ods. 1 a § 241 ods. 2 písm. c) OSP. Uviedla, že odvolací súd vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď z gramatického a logického výkladu ustanovenia § 457 OZ vyplýva, že ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému to, čo podľa nej dostal. Je nepochybné, že účastníkmi zmluvy boli len žalobca a žalovaný v prvom rade. Dovolateľka podala návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 OSP.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť, lebo rozsudok odvolacieho súdu spočíva v správnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu.

Žalovaný v prvom rade vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že odvolací súd dospel k