K povinnosti finančného agenta vrátiť províziu pri zániku poistnej zmluvy (rozsudok SD EÚ C-48/16)

Sprostredkovateľská¹⁾ činnosť v oblasti poisťovníctva je v praxi pomerne rozšírená. Uvedená činnosť spočíva v tom, že finanční agenti²⁾ sa na základe písomnej zmluvy zaviažu vykonávať finančné sprostredkovanie medzi poisťovňou a záujemcami o poistenie tak, že v mene a na účet poisťovne uzatvoria s budúcimi klientmi poistné zmluvy. Finanční agenti sa nezameriavajú výlučne na sprostredkovanie vzniku zmluvného vzťahu medzi klientom a poisťovňou, ale aj na jeho udržanie a zabezpečenie komplexnej starostlivosti o klienta počas celej doby "viazanosti". Za svoju činnosť sú sprostredkovatelia³⁾ náležite odmeňovaní formou provízie, a to zväčša podľa objemu alebo rozsahu dohodnutých poistných zmlúv. Pri províznom odmeňovaní sa posudzuje výsledok dosiahnutej činnosti, medzi samotným výsledkom a činnosťou finančného agenta však musí byť vždy príčinná súvislosť (tzn. uzavretie poistnej zmluvy musí byť dôsledkom jeho aktívnej činnosti). V praxi nastáva problém najmä vtedy, ak finančný agent sprostredkuje uzavretie poistnej zmluvy s klientom a za sprostredkovanie získa províziu už pri samotnom uzavretí predmetnej poistnej zmluvy alebo pri zaplatení prvej splátky poistného, ale neskôr, počas poisťovňou ustanovenej minimálnej doby trvania poistnej zmluvy, dôjde k zrušeniu alebo zmene obsahu tejto poistnej zmluvy. V zmysle dohodnutých zmluvných podmienok je následne osoba, ktorá poistenie sprostredkovala, zvyčajne povinná vyplatenú províziu, prípadne jej pomernú časť, vrátiť (tzv. storno provízia). V praxi nie je ničím výnimočným, ak sa vyplatená provízia musí vrátiť aj v prípadoch, ak sám sprostredkovateľ neporušil žiadne svoje povinnosti vyplývajúce z jeho zmluvného vzťahu s poisťovňou. Na druhej strane, sprostredkovatelia sa nezriedka utiekajú k nepoctivému a špekulatívnemu poradenstvu a finančnému sprostredkovaniu, ktoré často vedie k tzv. prepoisťovaniu klientov za účelom získania opätovnej provízie alebo faktickému poisteniu, pri ktorom sprostredkovatelia uzatvoria desiatky poistných zmlúv a za klientov uhradia prvé splátky poistného, a to s jediným cieľom - získať čo najvyššiu možnú províziu.

Z dôvodu nejednoznačnej právnej úpravy sa finanční agenti, ako aj poisťovne, prípadne iné inštitúcie poskytujúce poistenie, dosiaľ permanentne nachádzali v neistej situácii, o čom svedčí aj nemalé množstvo súdnych rozhodnutí s opačnými závermi o povinnosti finančného agenta vrátiť províziu (resp. jeho práva ponechať si už raz vyplatenú províziu), pokiaľ je poistná zmluva s klientom predčasne ukončená.⁴⁾ Práve neistota v interpretácii vnútroštátnych právnych noriem viedla Okresný súd v Dunajskej Strede k predloženiu prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej aj "Súdny dvor") týkajúcej sa výkladu smernice Rady 86/653/EHS o obchodných zástupcoch (ďalej aj "smernica"),⁵⁾ ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku, konkrétne do § 652 a nasl. Obchodného zákonníka (zmluva o obchodnom zastúpení). Ako sme už v inom článku uviedli,⁶⁾ na vzťah medzi finančným agentom a poisťovňou sa aplikuje vždy obchodnoprávny režim, a bez ohľadu na označenie zmluvy, ktorá je medzi nimi uzavretá (napr. zmluva o sprostredkovaní poistenia, zmluva o spolupráci), by sa na tento právny vzťah mali aplikovať ustanovenia § 652 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o obchodnom zastúpení.⁷⁾ Finančný agent sa totiž zvyčajne nezaväzuje k jednorazovému sprostredkovaniu poistnej zmluvy, ale k dlhodobému výkonu sprostredkovateľskej činnosti v oblasti poisťovníctva, a teda k sústavnému vyhľadávaniu neurčitého počtu záujemcov o poistenie. Medzi poisťovňou ako zastúpeným a finančným agentom v pozícii obchodného zástupcu sa tak vytvára dlhodobá vzájomná kooperácia. Účelom výkonu sprostredkovateľskej činnosti v oblasti poisťovníctva totiž nie je len uzavretie poistnej zmluvy, ale hlavne trvanie poistného vzťahu medzi poisťovňou a klientom po určité dlhšie obdobie.

Samotný skutkový stav, ktorého sa výklad Súdneho dvora vo veci C-48/16, , týkal, možno považovať za typickú modelovú situáciu vyskytujúcu sa bežne v praxi. V predmetnom spore sa pani Barlíková ako finančný agent zaviazala v Zmluve o sprostredkovaní s viazaným finančným agentom (ďalej aj "zmluva") vykonávať sprostredkovanie v oblasti poisťovníctva a uzatvárať poistné zmluvy v mene spoločnosti Poisťovňa, a.s. Za uzatvorenie každej poistnej zmluvy jej bola poskytnutá odmena vo forme tzv. zálohovej provízie, ktorá jej bola vyplatená už v deň uzavretia poistnej zmluvy s klientom. Pokiaľ poistná zmluva nezanikla do troch alebo piatich rokov, nárok na províziu sa stal definitívny. Zmluva ďalej ustanovovala, že pokiaľ klient nezaplatí poistné za prvé tri mesiace, nárok na províziu úplne zanikne a v prípade, že klient prestane s úhradou poistného až po troch mesiacoch trvania poistného vzťahu, provízia sa pomerne zníži. Keďže niektorí klienti prestali poistné po troch mesiacoch platiť, poistné zmluvy v zmysle § 801 Občianskeho zákonníka zanikli ex lege. Z toho dôvodu Poisťovňa a.s. od pani Barlíkovej žiadala, aby vyplatené zálohové provízie vrátila. Žalovaná argumentovala tým, že neporušila žiadne povinnosti vyplývajúce zo zmluvy s poisťovňou a klienti prestali platiť predmetné poistné z dôvodu straty dôvery voči poisťovni.⁸⁾ Vzhľadom na množstvo obdobných prípadov je namieste sa pýtať, či vôbec, a ak, za akých podmienok, a ktorú časť provízie je finančný agent povinný vrátiť v prípade, ak dôjde k zániku alebo zmene poistnej zmluvy, ktorej uzavretie sprostredkoval finančný agent. Inak povedané, za akých podmienok je finančný agent povinný vrátiť už raz vyplatenú províziu, ak poistná zmluva nie je realizovaná v predpokladanom rozsahu.

Podmienky zániku nároku obchodného zástupcu