Povinnosť finančného agenta vrátiť províziu pri zániku alebo zmene poistnej zmluvy

So¹⁾ sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti poisťovníctva sa stretávame v bežnom živote pomerne často. Finanční agenti alebo sprostredkovatelia poistenia napomáhajú potenciálnym klientom orientovať sa v spleti rôznych finančných a poistných produktov na trhu. Zatiaľ čo záujem klienta spočíva vo vyhľadaní optimálneho produktu, poisťovňa sa zameriava na zachovanie dlhodobého vzťahu s klientom a motivuje finančného agenta odmenou za vykonanú činnosť. Často nastáva spor práve v situáciách, keď finančný agent sprostredkuje na základe podmienok dohodnutých v zmluve s poisťovňou uzavretie poistnej zmluvy a za sprostredkovanie získa províziu už pri zaplatení prvej splátky poistného, no neskôr, počas poisťovňou stanovenej minimálnej doby trvania poistnej zmluvy dôjde k zrušeniu alebo zmene obsahu tejto poistnej zmluvy a finančný agent je povinný vyplatenú províziu alebo jej časť vrátiť (tzv. storno provízie). K vráteniu provízie nezriedka dochádza aj v prípadoch, ak na strane agenta nedošlo k porušeniu zmluvných povinností a počas výkonu svojej činnosti konal s odbornou starostlivosťou. Napriek investovanému času, vynaloženým schopnostiam a zručnostiam stráca svoju odmenu. Množstvo takýchto prípadov z praxe nás nabáda uvažovať, kedy a za akých podmienok, ako aj ktorú časť odmeny je finančný agent povinný vrátiť z dôvodu zániku alebo zmeny podmienok poistnej zmluvy.

Finančný agent²⁾ vykonáva svoju činnosť najčastejšie na základe zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OBZ") alebo inej inominátnej zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 OBZ, ktorá vykazuje znaky obchodného zastúpenia.³⁾Na základe písomnej zmluvy o obchodnom zastúpení sa finančný agent (ďalej aj "obchodný zástupca") zaväzuje sprostredkovať uzavretie poistných zmlúv alebo dojednať a uzatvárať poistné zmluvy v mene a na účet zastúpeného - poisťovne (ďalej aj "zastúpený"), a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi .

Ak ide o , ten vykonáva finančné sprostredkovanie v prospech tretej osoby - poisťovne na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom, ktorý má uzatvorenú zmluvu s poisťovňou. Právna úprava zmluvy o obchodnom zastúpení (§ 652 a nasl. OBZ) takúto konštrukciu právneho vzťahu nevylučuje. Spornou otázkou zostáva, či právny vzťah, ktorý vzniká medzi podriadeným finančným agentom (fyzická osoba) a samostatným finančným agentom, ktorým je v praxi väčšinou obchodná spoločnosť vykonávajúca činnosť v oblasti poisťovníctva alebo iných finančných služieb, môžeme klasifikovať ako obchodnoprávny.

Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon") je , odkazujúc na § 2 ods. 2 písm. c) OBZ, podľa ktorého je podnikateľom aj osoba podnikajúca na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu. Podnikateľské oprávnenie, iné ako živnostenské, sa definuje na základe negatívneho vymedzenia obsiahnutého v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon).⁴⁾Finančný agent, samostatný, ako aj podriadený, zapísaný do registra finančných agentov a finančných poradcov vedeného Národnou bankou Slovenska je tak v zmysle § 2 ods. 2 písm. c) OBZ . V súvislosti s povahou právneho vzťahu nemožno opomenúť v praxi sa často vyskytujúcu situáciu, keď podriadený finančný agent vykonáva sprostredkovanie poistenia na základe zmluvy o sprostredkovaní alebo zmluvy o spolupráci uzavretej so samostatným finančným agentom bez toho, aby bol zapísaný v príslušnom registri ( ). Aj keď zákonodarca s neoprávneným podnikaním nespája neplatnosť právnych úkonov zdanlivého podnikateľa (§ 3 ods. 1 OBZ), nedáva jasnú odpoveď na povahu takto konštruovaného právneho vzťahu. Hoci zo znenia § 3 ods. 1 OBZ nemožno vyvodiť obchodnoprávny alebo občianskoprávny režim daného vzťahu (a to na rozdiel od donedávna platného § 3a ods. 1 českého zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník), podľa prevládajúcej právnej mienky je potrebné vzťah medzi podnikateľom a zdanlivým podnikateľom považovať za obchodnoprávny.⁵⁾ Z uvedeného vyplýva, že právny vzťah, predmetom ktorého je výkon sprostredkovania poistenia, založený na právnom úkone osoby bez podnikateľského oprávnenia (t. j. bez zápisu do príslušného registra finančných agentov), nemožno považovať za občianskoprávny,⁶⁾ nie je možné naň aplikovať ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní podľa Občianskeho zákonníka,⁷⁾ alebo ho prípadne považovať za absolútne neplatný len z dôvodu, že osoba nemá oprávnenie na podnikanie.⁸⁾

Pre prípad aplikácie obchodnoprávneho režimu nevyjasneným zostáva výber zmluvného typu, ktorý je potrebné na vzťah medzi finančnými agentmi aplikovať, a teda či ide o zmluvu o sprostredkovaní (§ 642 a nasl. OBZ), alebo o zmluvu o obchodnom zastúpení (§ 652 a nasl. OBZ). Samotné označenie zmluvy nie je rozhodujúce. Od sprostredkovateľskej zmluvy sa zmluva o obchodnom zastúpení odlišuje právneho vzťahu, ktorý vzniká medzi obchodným zástupcom a zastúpeným.⁹⁾Sprostredkovanie poistenia nebýva jednorazovou činnosťou, nakoľko z uzatváraných zmlúv je zvyčajne zrejmé, že povinnosťou finančného agenta je . Z toho plynie záver, že zmluvy uzavreté medzi samostatným a podriadeným finančným agentom nespadajú pod obchodnoprávny režim úpravy zmluvy o sprostredkovaní, ale je potrebné ich posudzovať podľa ustanovení zmluvy o obchodnom zastúpení. Navyše, právna úprava obchodného zastúpenia obsahuje viacero ochranných mechanizmov v prospech obchodného zástupcu ako slabšej strany zmluvného vzťahu. Tie sa do vnútroštátnych noriem premietli transponovaním európskej (ďalej aj "smernica o obchodných zástupcoch" alebo "smernica").¹⁰⁾Ochrana obchodného zástupcu je výrazná predovšetkým pri úprave obchodného zástupcu, čomu zodpovedá, na rozdiel od úpravy iných typov obchodných zmlúv, výraznejší počet alebo právnych noriem upravujúcich vzťah obchodného zastúpenia.¹¹⁾

Zmluva o obchodnom zastúpení je zmluvou . Obchodný zástupca je za svoju činnosť aj v prípade, ak výška odmeny alebo samotná odmena nebola v zmluve o obchodnom zastúpení dohodnutá (§ 659 ods. 1 OBZ). Pri určení spôsobu odmeňovania obchodného zástupcu sa zastúpenému medze nekladú. Odmena môže mať formu paušálnej (každomesačnej) odmeny, provízie alebo kombinácie týchto dvoch foriem. Na rozdiel od slovenskej právnej úpravy, ktorá normatívne operuje výlučne s pojmom "provízia", smernica o obchodných zástupcoch pojmy "odplata" a "provízia" jednoznačne rozlišuje. Odplata je v zmysle čl. 6 smernice definovaná široko ako , zatiaľčo pojem "provízia" je upravený užšie ako .

V zmysle § 652 ods. 1 OBZ ( ) nazýva zákonodarca odplatu províziou. V nadväznosti na to za províziu považuje (§ 659 ods. 1 druhá veta OBZ). Pojem (všeobecnej) odplaty a provízie je častokrát zamieňaný, čo môže spôsobovať viaceré aplikačné problémy. Pod pojem "provízia" v užšom slova zmysle nemožno subsumovať