Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Vznik nároku obchodného zástupcu na odstupné a spôsob výpočtu jeho výšky podľa § 669 OBZ

Príspevok sa zameriava na problematiku vzniku nároku obchodného zástupcu na odstupné po skončení zmluvy o obchodnom zastúpení a spôsobu výpočtu jeho výšky. Kritériá na určenie výšky odstupného zakotvené v § 669 OBZ je potrebné interpretovať v súlade s európskou smernicou o samostatných obchodných zástupcoch a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Autorka na základe rozhodovacej praxe súdnych autorít analyzuje zákonné podmienky pre vznik nároku na odstupné a systematicky popisuje postup, ktorý by súdy mali dodržiavať v prípade sporu, vrátane aspektov, ktoré by mohli zohľadniť pri výpočte výšky odstupného.
Úvod
Jedným z najčastejších sporov vyvolaných z právneho vzťahu obchodného zastúpenia je určenie, či obchodnému zástupcovi po skončení zmluvy o obchodnom zastúpení vznikol nárok na odstupné podľa § 669 OBZ, a ak áno, v akej výške.
1)
Takáto situácia zvyčajne vznikne v prípade, keď zastúpený dlhodobo využíva služby obchodného zástupcu na expanziu svojej podnikateľskej činnosti a získavanie klientely, avšak po určitom čase sa rozhodne vzťah s obchodným zástupcom ukončiť, pričom sám naďalej profituje z obchodov so zákazníckou základňou vytvorenou obchodným zástupcom. Účelom právnej úpravy tzv. odstupného
2)
je poskytnúť ochranu obchodnému zástupcovi po skončení obchodného zastúpenia tým, že mu bude vyplatená spravodlivá finančná kompenzácia za výhody, ktoré zastúpenému naďalej pretrvávajú. Provízia, ktorú obchodný zástupca dostáva počas trvania zmluvy, totiž spravidla neodráža hodnotu
goodwillu
vytvoreného pre zastúpeného.
Keďže právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku neposkytuje detailné pravidlá pre výpočet výšky odstupného, súdy nižších stupňov pri jej určovaní využívajú v medziach voľnej úvahy rôzne metódy výpočtu. Neraz pritom postupovali zjednodušeným spôsobom výpočtu, a to vyčíslením maximálnej výšky odstupného podľa § 669 ods. 2 OBZ a výslednú sumu následne (ne)korigovali podľa okolností prípadu.
Pozitívne preto vnímame nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 50/2022 z 29.2.2024, v ktorom sa súd na podklade smernice Rady 86/653/EHSz 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (ďalej aj ako "smernica o samostatných obchodných zástupcoch"), Správy Komisie z roku 19963) a judikatúry Súdneho dvora EÚ vyjadril k v praxi často sporným otázkam súvisiacim s postupom pre výpočet výšky odstupného. Keďže sa najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí dotkol mimoriadne praktickej otázky, autorka sa rozhodla detailnejšie preskúmať zákonné podmienky vzniku nároku na odstupné v zmysle § 669 OBZ a systematicky sumarizovať postup pre výpočet výšky odstupného, zohľadňujúc problémové otázky riešené alebo dosiaľ neriešené slovenskou súdnou praxou.
1. Predpoklady vzniku nároku na odstupné podľa § 669 OBZ
Právo obchodného zástupcu na odstupné je upravené v § 669 OBZ nasledujúco:
"(1) Obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy právo na odstupné, ak
a)
pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a
b)
vyplatenie odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a.
(2) Výška odstupného nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva trvala menej ako päť rokov, výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné obdobie."
Z právnej úpravy § 669 ods. 1 OBZ vyplýva, že predpokladom vzniku nároku na odstupné je:
1.1 Existencia obchodného zastúpenia
Obchodné zastúpenie je zmluvný vzťah obstarávateľského typu. Predmetom záväzku sú činnosti spočívajúce vo vyhľadávaní záujemcov (zákazníkov, klientov, obchodných partnerov) a rozširovaní distribučných sietí v určitej lokalite pre zastúpeného. Služby obchodných zástupcov sa využívajú aj v oblasti telekomunikačných služieb,
4)
predaja reklamných plôch
5)
alebo finančného sprostredkovania.
6)
V praxi je často bežné, že zmluvný vzťah medzi dvomi podnikateľmi je označený ako zmluva o sprostredkovaní alebo zmluva o spolupráci, hoci vykazuje znaky zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. OBZ.
7)
Výber iného zmluvného typu je spravidla motivovaný snahou obísť kogentné normy slúžiace na ochranu obchodného zástupcu vrátane úpravy nároku na odstupné po skončení zmluvy. Ak však zmluvné dojednanie obsahuje podstatné časti zmluvy o obchodnom zastúpení, nemožno ho interpretovať ako iný typ zmluvy alebo nepomenovanú zmluvu, a to ani v prípade, ak si strany dojednali medzi sebou ďalšie záväzky, ako napríklad výkon poradenskej, informačnej alebo reklamnej činnosti.
8)
Skutočnosť, že obchodný zástupca bol poverený plniť aj ďalšie úlohy, ktoré priamo nesúvisia s dojednávaním a uzatváraním obchodov na účet zastúpeného, napríklad zabezpečovanie styku nielen so zákazníkmi, ale aj dodávateľmi, vyhotovovanie nielen objednávok, ale aj plánov, ponúk alebo meraní tovarov, nebráni posúdeniu zmluvného vzťahu ako obchodného zastúpenia.
9)
Pri posudzovaní konkrétneho prípadu dospeli slovenské súdy k záveru, že propagovanie internetového portálu nespĺňa znaky obchodného zastúpenia, ak takáto činnosť spočíva iba v reklamnej činnosti a nie vo vyhľadávaní konkrétnych, individuálne určiteľných záujemcov o uzatvorenie určitého druhu obchodov.
10)
Dôkladné posúdenie právneho vzťahu z obsahového hľadiska je žiadúce taktiež v situáciách, keď je osoba poverená vykonávať činnosti spočívajúce v sprostredkovaní a dojednávaní obchodov priamo v stálej prevádzke alebo na pracovisku zastúpeného.
11)
 
1.2 Zánik obchodného zastúpenia a neexistencia výnimiek podľa § 669a OBZ

Prvou hlavnou podmienkou pre vznik nároku obchodného zástupcu na odstupné je zánik obchodného zastúpenia a neexistencia výnimky upravenej v § 669a OBZ,12)ktorá by odôvodňovala vylúčenie tohto nároku. Keďže vznik práva na odstupné nie je priamo viazaný na konkrétny spôsob ukončenia obchodného zastúpenia, môže nárok vzniknúť aj pri výpovedi, ako aj odstúpení od zmluvy, ibaže by boli naplnené skutočnosti podľa § 669a OBZ. Ak po podaní výpovede nastanú okolnosti na strane obchodného zástupcu, ktoré by oprávňovali zastúpeného na okamžité ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení (s následkom vylúčenia nároku na odstupné), tieto skutočnosti, hoci nemajú vplyv na samotný vznik nároku, môžu sa zohľadniť pri výpočte výšky odstupného.13)Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ obchodný zástupca nestráca nárok na odstupné ani v prípade, ak k zániku obchodného zastúpenia došlo v skúšobnej dobe.14)

Pokiaľ obchodný zástupca vykonáva svoju činnosť nepretržite na základe viacerých na seba nadväzujúcich zmlúv na dobu určitú, právo na odstupné nevzniká po skončení každej jednej zmluvy. Pre potreby výpočtu nároku na odstupné je potrebné na seba nadväzujúce zmluvy na dobu určitú považovať za jeden právny vzťah.15) Samozrejme, platí, že pokiaľ sa obchodný zástupca rozhodne neuzavrieť ďalšiu zmluvu na dobu určitú, nárok na odstupné nestráca.

Výnimky uvedené v § 669a OBZ je potrebné vykladať reštriktívne.16) V zásade ide o situácie, keď by z dôvodu závažného porušenia povinností obchodným zástupcom alebo iných okolností nebolo spravodlivé priznať mu odstupné. Vzhľadom na limitujúci rozsah tohto príspevku sa podrobnejšej interpretácii právnej úpravy týchto výnimiek nateraz nevenujeme.

1.3 Získanie nového zákazníka alebo významné rozvinutie obchodov
Druhou hlavnou podmienkou pre vznik nároku na odstupné je splnenie predpokladov ustanovených v § 669 ods. 1 písm. a) OBZ. Obchodný zástupca musí (podkapitola 1.3) získať nových zákazníkov alebo významne rozvinúť obchod s doterajšími zákazníkmi a (podkapitola 1.4) zastúpený musí mať aj po skončení obchodného zastúpenia z týchto obchodov podstatné výhody. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne.
17)
Obchodný zákonníkbližšie pojem
"nový zákazník"
nedefinuje, avšak malo by ísť o osobu, s ktorou zastúpený prostredníctvom obchodného zástupcu uzavrel obchod. Na splnenie tejto podmienky postačuje získanie čo i len jedného zákazníka.
18)
V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
Marchon Germany
19)
sa za nového zákazníka považuje aj zákazník, s ktorým už zastúpený mal vybudovaný zmluvný vzťah ohľadom určitého tovaru alebo služby, avšak obchodný zástupca si s týmto zákazníkom vytvoril osobitný obchodný vzťah ohľadom iného tovaru alebo služby. Iný tovar môže byť tovarom rovnakého druhu, ale inej značky. Keďže značka je nástrojom obchodnej stratégie, v každom konkrétnom prípade je potrebné skúmať, či si obchodný zástupca musel vytvoriť osobitný obchodný vzťah so zákazníkom týkajúci sa konkrétnej značky tovaru alebo služby. Pokiaľ si takýto vzťah so zákazníkom vytvoril, na účely vzniku práva na odstupné sa takýto zákazník považuje za "nového zákazníka". V zmysle nemeckej judikatúry sa za nového považuje dokonca aj zákazník, ktorého obchodný zástupca opätovne po určitom čase získal späť.
20)
Hoci predaj ďalšieho tovaru zákazníkom, ktorí už mali vybudovaný obchodný vzťah so zastúpeným, nie je relevantným kritériom na vznik nároku na odstupné, môže sa zohľadniť pri posudzovaní spravodlivej výšky odstupného v zmysle § 669 ods. 1 písm. b) OBZ.
Zmenu právnej formy alebo premenu zákazníka postupmi podľa zákona č. 309/2023 Z.z. o premenách obchodných spoločností a družstiev nemožno posudzovať ako získanie nového zákazníka.
Ako alternatívu k získaniu nových zákazníkov právna úprava formuluje splnenie podmienky
významného rozvinutia obchodu s doterajšími zákazníkmi
. Musí pritom ísť o také rozvinutie obchodu, ktoré predstavuje podstatné zvýšenie obratu s už existujúcimi zákazníkmi alebo podstatné zvýšenie objemu predaných tovarov alebo poskytnutých služieb.
21)
Bežné zvýšenie obratu by samo osebe nebolo postačujúce. Pre naplnenie podmienky významného rozvinutia obchodov by nemalo postačovať iba "obyčajné" udržiavanie zákazníckej základne zastúpeného. V tomto kontexte Správa Komisie poukazuje na nemeckú judikatúru, podľa ktorej by zvýšenie objemu obchodov s doterajšími zákazníkmi malo byť ekonomicky ekvivalentné získaniu nového zákazníka.
22)
Pri získavaní nového zákazníka alebo rozvinutí obchodov s doterajšími zákazníkmi sa vždy vyžaduje
aktívne zapojenie (aktívna činnosť)
obchodného zástupcu.
23)
Pokiaľ nový zákazník spadá do určitého vyhradeného územia (
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Súkromné právo 5/2024

5/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Súkromné právo

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov