Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Námietka nedostatku právomoci súdu z dôvodu, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, a tzv. "nútené rozhodcovské konania"
V poslednej dobe sa možno v odbornej literatúre stretnúť s názorom, že slovenský zákonodarca zakotvil do Civilného sporového poriadku tzv. negatívny účinok doktríny kompetenz-kompetenz. Tento účinok vyjadruje pravidlo, že prioritu rozhodovania o právomoci rozhodcovského súdu by mal mať rozhodcovský súd nielen v rozhodcovskom konaní (tzv. pozitívny účinok), ale aj v prípade podania žaloby na všeobecný súd. Ak takáto priorita vyplýva z právneho poriadku, potom strana, ktorá popiera právomoc rozhodcovského súdu, je nútená podať žalobu na rozhodcovský súd a tam namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu napriek tomu, že sa domnieva, že právomoc rozhodcovského súdu nie je daná. Článok obhajuje tézu, že v slovenskom práve nie je zakotvený negatívny účinok doktríny kompetenz-kompetenz s výnimkou prípadu, ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr ako konanie pred štátnym súdom.
NÁMIETKA NEDOSTATKU PRÁVOMOCI SÚDU Z DÔVODU, ŽE SPOR SA MÁ PREJEDNAŤ A ROZHODNÚŤ V ROZHODCOVSKOM KONANÍ, A TZV. "NÚTENÉ ROZHODCOVSKÉ KONANIA"
JUDr.
Jozef
Zámožík
PhD.
Katedra občianskeho a obchodného práva, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, advokát
1. Úvod
Doktrína1) 2) kompetenz-kompetenz3) vyjadruje jednu z nosných zásad rozhodcovského konania. Vo všeobecnosti predstavuje pravidlo, že "
rozhodcovské súdy majú právomoc prejednávať a rozhodovať spory o ich vlastnej právomoci."
4) Rozhodcovský súd má mať preto podľa nej právomoc rozhodovať o svojej právomoci aj v prípade, keď nemá danú právomoc rozhodovať daný spor.V zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o rozhodcovskom konaní" alebo "ZRK") je doktrína premietnutá do ustanovenia § 21 ods. 1, podľa ktorého "[r]
ozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví
."Doktrína kompetenz-kompetenz je vo všeobecnosti akceptovaná aj v mnohých ďalších právnych poriadkoch, keďže je zakotvená i v Modelovom zákone UNCITRAL o medzinárodnej obchodnej arbitráži (ďalej len "Modelový zákon"5) ), ktorý bol k 1. júlu 2017 prevzatý 75 štátmi a celkovo 106 právnymi poriadkami.6) Podľa ustanovenia článku 16 ods. 1 Modelového zákona platí, že "
Rozhodcovský súd môže rozhodovať o svojej vlastnej právomoci vrátane akýchkoľvek námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy
."7)Širokú akceptáciu tejto doktríny potvrdzuje aj jej zakotvenie v článku V bod 3. Európskeho dohovoru o medzinárodnej obchodnej arbitráži z roku 1961 (ďalej len "Európsky dohovor"8) ).
Modelový zákon9), zákon o rozhodcovskom konaní10) aj Európsky dohovor11) sa zhodujú v tom, že rozhodcovský súd má vo všeobecnosti dve možnosti, ako rozhodnúť o svojej právomoci: buď rozhodne pozitívne, že má právomoc rozhodovať predmetný spor (pozitívne rozhodnutie o právomoci), alebo negatívne, že túto právomoc nemá (negatívne rozhodnutie o právomoci).
Z hľadiska formy rozhodnutia rozhodne rozhodcovský súd buď o svojej právomoci samostatným rozhodnutím (v prípadoch, ak má právomoc, ako aj v prípadoch nedostatku svojej právomoci), alebo meritórnym rozhodnutím (ak rozhodcovský súd má právomoc). Slovenský zákonodarca tieto dve možnosti nie celkom presne naformuloval v ustanovení § 21 ods. 4 prvej vety ZRK, podľa ktorej platí, že: "[a]
k rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku
."Treba sa preto prikloniť k výkladu, že nepresnosť tejto formulácie spôsobujú dve zrejmé pravopisné chyby - čiarka nemá byť za priraďovacou spojkou "alebo", ale pred touto spojkou a na konci vedľajšej vety za slovom "inak" má byť čiarka.12) Preto sa javí ako vhodné vykladať toto ustanovenie tak, ako by tam tieto chyby v písaní neboli, t.j. v znení: "
Ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením, alebo ak sa účastníci nedohodli inak, v rozhodcovskom rozsudku
."2. Tzv. pozitívny účinok doktríny kompetenz-kompetenz
Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať o svojej právomoci však nie je neobmedzená. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, Modelového zákona aj Európskeho dohovoru takmer vždy existuje možnosť, aby prišlo k preskúmaniu pozitívneho rozhodnutia rozhodcovského súdu o svojej právomoci štátnym súdom. Podľa kogentného ustanovenia § 31 ods. 4 druhej vety ZRK platí, že v prípade, ak rozhodcovský súd zamietol námietku nedostatku svojej právomoci rozhodcovským uznesením, namietajúca strana sa môže domáhať, aby o námietke rozhodol štátny súd. V prípade, ak rozhodcovský súd rozhodne o svojej právomoci v rozhodcovskom rozsudku, tento môže byť zrušený na základe žaloby podanej na štátny súd, ktorý môže preskúmavať aj právomoc rozhodcovského súdu podľa ustanovenia § 40 ods. 1 ZRK.
Obdobne aj Modelový zákon zakotvuje, že v prípade, "
ak rozhodcovský súd rozhodne predbežnou otázkou, že má danú právomoc, ktorákoľvek strana môže požiadať do tridsať dní po prijatí upovedomenia o tomto rozhodnutí
súd uvedený v článku 6, aby rozhodol o tejto otázke, pričom jeho rozhodnutie nemôže byť predmetom odvolania; počas konania o takejto žiadosti rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozsudok
."13) Ak rozhodcovský súd rozhodne o právomoci meritórnym rozhodnutím, takéto rozhodnutie môže byť napadnuté žalobou o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia podľa článku 34 Modelového zákona.Pôvodným účelom doktríny kompetenz-kompetenz bolo posilnenie postavenia rozhodcovského súdu v priebehu rozhodcovského konania pred rozhodovacou činnosťou štátnych súdov. Ak by rozhodcovský súd nemal oprávnenie rozhodovať o svojej právomoci, ktorákoľvek strana by sa vôbec nemusela zúčastňovať rozhodcovského konania, pričom by neskôr mohla tvrdiť, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Toto poňatie doktríny kompetenz-kompetenz je pre autoritu rozhodcovského súdu kľúčové. Ak by bolo dané výlučné oprávnenie štátnych súdov rozhodovať o právomoci rozhodcovského súdu po začatí rozhodcovského konania, rozhodcovské konanie by to mohlo spomaliť, keďže by sa muselo čakať na rozhodnutie štátneho súdu. Tým by sa oslabilo rozhodcovské konanie ako účinný spôsob riešenia sporov.
Z povahy doktríny kompetenz-kompetenz vyplýva priorizovanie rozhodovania rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní o svojej právomoci pred rozhodnutím štátneho súdu. Primárne tak rozhoduje v rozhodcovskom konaní o právomoci samotný rozhodcovský súd. Až po jeho rozhodnutí sekundárne nastupuje, resp. môže nastúpiť kontrolná činnosť štátnych súdov, ktoré môžu finálne rozhodnúť, či právomoc rozhodcovského súdu bola daná alebo nie. Táto priorita rozhodovania v rozhodcovskom konaní sa nazýva aj ako tzv. pozitívny účinok doktríny kompetenz-kompetenz, ktorý je široko akceptovaný v rôznych právnych poriadkoch.
3. Tzv. negatívny účinok doktríny kompetenz-kompetenz
V právnickej literatúre sa v nadväznosti na doktrínu kompetenz-kompetenz začali vyskytovať názory,14) že priorita právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať o svojej právomoci by nemala byť obmedzená len na rozhodcovské konanie, ale mala by sa uplatňovať širšie ako tzv. negatívny účinok doktríny kompetenz-kompetenz. Tento negatívny účinok doktríny kompetenz-kompetenz vyjadruje zásadu, že priorita rozhodcovského súdu rozhodovať o svojej právomoci pred rozhodovaním štátnych súdov je daná aj v prípade, ak sa konanie začne na štátnom súde a druhá strana namietne nedostatok právomoci štátneho súdu. Štátny súd v takom prípade nerozhodne o námietke, ale prenechá rozhodovanie o nej rozhodcovskému súdu.
Negatívny účinok doktríny kompetenz-kompetenz "
má pôvod vo francúzskom práve, ktoré je dobre známe pre jeho proarbitrážny prístup
."15) Pochádza z ustanovenia článku 1458 francúzskeho Nového civilného procesného kódexu,16) podľa ktorého platí:"
Ak je spor predložený rozhodcovskému súdu na základe rozhodcovskej zmluvy, predložený aj štátnemu súdu, ten musí vyhlásiť nedostatok svojej právomoci.
Ak ešte rozhodcovský súd nebol ustanovený, súd musí tiež vyhlásiť nedostatok svojej právomoci, ibaže je rozhodcovská zmluva zjavne nulitná.
V oboch prípadoch súd nemôže ex offo vyhlásiť nedostatok svojej právomoci
."17)Negatívny účinok doktríny kompetenz-kompetenz však nie je vo všeobecnosti akceptovaný v moderných zákonoch upravujúcich rozhodcovské konanie. Dokonca nie je akceptovaný ani v Modelovom zákone, ktorý v ustanovení článku 8 ods. 1 uvádza: "
Súd, na ktorý je podaná žaloba vo veci, na ktorú sa vzťahuje rozhodcovská zmluva, odkáže strany na rozhodcovské konanie, ak o to strana požiada pri predložení jej prvého podania vo veci samej, ibaže zistí, že zmluva je neplatná, neúčinná alebo nevykonateľná
."18)Negatívny účinok doktríny kompetenz-kompetenz nemožno vo všeobecnosti identifikovať ani v Newyorskom dohovore.19) Podľa ustanovenia článku II bod 3 Newyorského dohovoru totiž platí, že"
[s]úd Zmluvného štátu, u ktorého sa podala žaloba v záležitosti, o ktorej strany uzavreli dohodu v zmysle tohto článku, odkáže strany na rozhodcovské konanie k žiadosti jednej z nich, ibaže zistí, že spomenutá dohoda je neplatná, neúčinná alebo nespôsobilá na použitie
."20)Vo všeobecnosti možno rozlišovať dva prípady, keď sa môže prejaviť negatívny účinok doktríny kompetenz-kompetenz. Prvým prípadom je začatie konania na súde bez toho, aby už prebiehalo rozhodcovské konanie. Druhý prípad predstavuje tzv. súbeh rozhodcovského konania a súdneho konania21), t.j. ak sa začne rozhodcovské konanie a následne dôjde k začatiu súdneho konania.
Z multilaterálnych medzinárodných dohovorov upravujúcich rozhodcovské konanie platných na území Slovenskej republiky možno jedine v Európskom dohovore
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 5/2017
