Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

O odňatí základného práva na správnu súdnu ochranu postúpením veci správnym súdom civilnému súdu a interpretačnej nejasnosti súvisiacej s procesným základom avizovaného postúpenia

Príspevok sa zameriava na možnosti odňatia základného práva na správnu súdnu ochranu v dôsledku postúpenia veci správnym súdom civilnému súdu. Uvedená problematika je analyzovaná vo svetle aktuálnej aplikačnej praxe.Popritom sa v článku sústreďuje pozornosť na procesne súvisiaci procedurálny základ pre postúpenie veci správnym súdom civilnému súdu.

The paper focuses on the possibility of depriving the fundamental right to administrative judicial protection as a result of referring a case to an administrative court. This issue is analysed in the light of current application practice. In addition, the article
focuses on the procedurally related procedural basis for referring a case by an administrative court to a civil court.

TOMAŠ, L.: O odňatí základného práva na správnu súdnu ochranu postúpením veci správnym súdom civilnému súdu a interpretačnej nejasnosti súvisiacej s procesným základom avizovaného postúpenia; Justičná revue, 74, 2022, č. 10, s. 1104 – 1113.

Kľúčové slová: vyvlastnenie, postúpenie veci, správne súdnictvo, základné právo na súdnu ochranu.

Keywords: expropriation, referral, administrative justice, fundamental right to judicial protection.

Právne predpisy/legislation: Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov, zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

I ÚVOD
Hoci vlastnícke právo predstavuje v podstate materiálnu bázu súkromného práva,
1)
2)
3)
aj v demokratickej spoločnosti možno za splnenia kumulatívne daných podmienok odôvodniť jeho obmedzenie či odňatie.
4)
Podmienky vyvlastnenia sa zo systematického hľadiska zakotvujú vo viacerých normatívnych právnych aktoch, ktoré sú súčasťou jednak ústavného poriadku, jednak podústavného zákonodarstva, a to tak charakteru súkromno-právneho, ako aj administratívno-právneho. Jedným z právne upravených nástrojov, prostredníctvom ktorých sa uskutočňuje zásah do vlastníckeho práva, je inštitút vyvlastnenia (
expropriatio
).
5)
V systematickej nadväznosti sa žiada podotknúť a akcentovať, že hoci vyvlastnenie predstavuje prostriedok naplnenia legitímneho verejného záujmu, tento zásah je natoľko závažný a inak rozumne nedosiahnuteľný, že je preň nevyhnutné zasiahnuť do právneho postavenia vlastníka. Ako výstižne podotkol Ústavný súd Slovenskej republiky, vyvlastnenie predstavuje ireparabilný, to znamená, nenávratný zásah do vlastníctva
6)
(v zásade nenávratná intervencia do súkromného vlastníctva).
V osobitnej nadväznosti na zásadnú nenávratnosť zásahu do vlastníckeho práva v dôsledku vyvlastnenia je potrebné náležite akcentovať dôslednú požiadavku odôvodnenia rozhodnutí vydaných vo veciach vyvlastňovania. Avizovaný imperatív potreby dôslednej odpovede na argumentačné línie produkované vyvlastňovanými subjektmi je adresovaný (určený) tak správnym orgánom (vyvlastňovacím orgánom),
7)
ako aj všeobecným súdom (správnej súdnej jurisdikcii a civilnej jurisdikcii) vykonávajúcim pôsobnosť vo veciach vyvlastnenia jednak v správnom súdnictve, jednak v civilnom konaní.
Kvalita odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov v analyzovaných súvislostiach je frekventovaným predmetom posudzovania (testovania) s relevantnými referenčnými kritériami nielen v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale aj štrasburských orgánov ochrany práv. Z avizovaných rozhodovacích záverov vyplýva pomerne bohatá judikatúra (nielen) z hľadiska významu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd Slovenskej republiky v naznačených súvislostiach podotýka, že všeobecný súd v odôvodnení rozhodnutia odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania vtedy, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd Slovenskej republiky permanentne pripomína, že hoci všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, musí poskytnúť odpoveď na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania.
8)
V predznačenom zmysle bude cieľom tohto článku prezentovať kritické názory na správnu súdnu prax, ktorá bez dostatočného (respektíve temer žiadneho) argumentačného odôvodnenia postupuje civilným súdom nielen veci súvisiace s vyvlastnením, ktoré sa týkajú súkromno-právneho charakteru (teda záležitosti ohľadom prieskumu náhrady za vyvlastnenie), ale aj otázky preskúmania výroku o vyvlastnení vlastníckeho práva. Inak povedané, výskumným zámerom bude prezentovať argumenty o tom, že uznesenie o postúpení veci správnym súdom civilnému súdu, ktoré sa nedostatočne vyrovnáva s administratívno-právnymi námietkami týkajúcimi sa vyvlastnenia, zakladá porušenie základného práva na ochranu v správnom súdnictve (právo na prístup k správnemu súdu) podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Cieľom druhej časti príspevku bude analýza procesne súvisiacej problematiky, to znamená, nejednoznačnej identifikácie procesného základu (procedurálnej právno-normatívnej základne) postúpenia veci správnym súdom civilnému súdu. V tomto zmysle sa budeme usilovať o právno-teoreticky aj zákonne konformné vyriešenie nastolenej nejasnosti, ktorá je v podstate a primárne interpretačného rázu.
II ODŇATIE ZÁKLADNÉHO PRÁVA NA SPRÁVNU SÚDNU OCHRANU POSTÚPENÍM VECI SPRÁVNYM SÚDOM CIVILNÉMU SÚDU
V rámci jadra prvej časti skúmanej problematiky je potrebné najskôr upriamiť pozornosť na skutkový aspekt skúmaného problému. V aplikačnej praxi sa opakovane vyskytli prípady, ktorých skutkové okolnosti možno zovšeobecniť približne takto: správny orgán (vyvlastňovací orgán -
de lege lata
okresný úrad vsídlekraja) rozhodne o vyvlastnenívlastníckeho práva k určitej nehnuteľnosti (veci), pričom zároveň vyriekne, že vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie vlastníckeho práva finančná náhrada vyčíslená v predmetnom rozhodnutí. Je zrejmé, subjektívne logické a frekventované, že vyvlastnený sa usiluje voči uvedenému rezultátu brániť a voči avizovanému rozhodnutiu podá odvolanie, ktorému príslušný odvolací orgán (
de lege lata
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) v modelovom prípade nevyhovie. V systematickej nadväznosti sa vyvlastnený, toho času nachádzajúci sa v procesnej pozícii žalobcu pred správnym súdom, domáha správnej súdnej ochrany. Nuž a práve v tomto momente tkvie koreň skúmaného právno-aplikačného problému. Žalobca sa v kontexte podanej správnej žaloby nezriedka domáha prieskumu tak (i) výroku o náhrade za vyvlastnenie (súkromno-právny aspekt), ako aj (ii) výroku o vyvlastnení (administratívno-právny či verejnoprávny aspekt). V podanej správnej žalobe žalobca vo vzťahu k odôvodneniu vlastného vyvlastňovacieho výroku (teda nie náhradového výroku) produkuje viaceré argumenty. V tomto zmysle napríklad
9)
uvedie, že (i) rozhodnutie vyvlastňovacieho orgánu napáda generalizačne, teda v celosti (nielen pokiaľ ide o náhradový výrok, ale aj pokiaľ ide o vlastný výrok o vyvlastnení vlastníckeho práva), a tiež (ii) napáda fakt, že vyvlastňovacie konanie začalo bez právoplatného územného rozhodnutia.
10)
Zo správnej žaloby ďalej vyplýva (iii) námietka nevyhnutnosti rozsahu vyvlastnenia, s ktorou sa vyvlastňovací orgán, podľa názoru žalobcu, nevysporiadal, (iv) námietka nedostatku odôvodnenia rozhodnutia vydaného vo vyvlastňovacom konaní a (v) poukaz na nedostatok preukázania verejného záujmu na vyvlastnení. Z petitu správnej žaloby je napokon tiež celkom zrejmé, že žalobca sav správnom súdnictve uchádza o zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia v celom rozsahu
(un bloc)
.
Prístup niektorých správnych súdov k naznačenej argumentácii je veľmi špecifický, ba ot
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 10/2022

10/2022
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov