Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je v zmysle
§ 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, za primeranú náhradu a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podobne umožňuje vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva ustanovenie
§ 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., podľa ktorého vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
Pred účinnosťou zákona č.
282/2015 Z.z. bola procesná úprava vyvlastnenia komplexne upravená v Stavebnom zákone č.
50/1976 Zb.
1)
(ďalej tiež len
). Na základe prijatia zákona č.
282/2015 Z.z.nastal v dôsledku nedokončenej rekodifikácie stavebného práva stav, keď sú v súčasnosti popri sebe účinné dve rozdielne procesné právne úpravy vyvlastňovania. Ako konštatuje M. Fečík,
"zo systematického pohľadu možno dôjsť k záveru, že akje vyvlastnenie spojené s takým účelom, ktorý je výlučne upravený v
§ 108 ods. 2 Stavebného zákona, bude sa vo vyvlastňovacom konaní postupovať podľa
§ 108 až 116 Stavebného zákona. Pokiaľ sa však bude jednať o účel vyvlastnenia, ktorý je upravený v osobitných predpisoch a prípadne aj v
§ 108 ods. 2 Stavebného zákona, bude procesnou normou na uskutočnenie vyvlastnenia zákon č.
282/2015 Z.z. (...) Obe uvedené procesné úpravy vyvlastňovania sú navzájom rozdielne a to predovšetkým v otázkach určenia vyvlastňovacieho orgánu, účastníkov konania, náhrady za vyvlastnenie či lehoty na zrušenie vyvlastnenia."
2)
V tomto článku sa zameriavame na vybrané otázky súvisiace s právnou úpravou problematiky finančnej náhrady za vyvlastnenie a súdneho prieskumu výroku o náhrade za vyvlastnenie v zákone o vyvlastňovaní (č.
282/2015 Z.z.).
Požiadavka primeranej a spravodlivej náhrady za vyvlastnenie odlišuje vyvlastnenie od iných zásahov do vlastníckeho práva. Náhrada za vyvlastnenie má vyvlastnenému
"zásadne vyvážiť ujmu, ktorá odňatím veci vznikla"
.
3)
4)
Adekvátnosť kompenzácie poskytnutej za odňatie vlastníckeho práva posudzuje Európsky súd pre ľudské práva (ďalej tiež len
"ESĽP"
) z toho hľadiska, či bola dosiahnutá spravodlivá rovnováha medzi záujmami na ochranu majetku jednotlivca a širšími spoločenskými záujmami.
5)
Rovnováha medzi verejným záujmom na vyvlastnení a zárukami ochrany vlastníctva je podľa judikatúry ESĽP zachovaná, ak náhrada za vyvlastnenie je v rozumnom pomere k trhovej hodnote v čase, keď k vyvlastneniu majetku došlo.
6)
Pravidlo, podľa ktorého náhrada za vyvlastnenie má byť
"primeraná",
resp.
"spravodlivá"
a zodpovedať obvyklej cene nehnuteľnosti, za súčasného zachovania požadovanej spravodlivej rovnováhy medzi zaťažením vyvlastňovaného a opatrením vo verejnom záujme pri vylúčení "
neprimeraného"
bremena vyvlastňovaného, bolo vytvorené najmä v rozhodnutí vo veci
Sporrong a Lönnroth proti Švédsku
7)
a vo veci
James a ostatní proti Spojenému kráľovstvu.
8)
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len
"Ústavný súd SR"
) osobitne k podmienke primeranosti náhrady uvádza: "
Kompenzácia rovnováhy medzi záujmom verejným a zásahom do vlastníckeho práva jednotlivca je zaručená aj poskytnutím peňažnej náhrady v primeranej výške. (...) Výška náhrady by mala byť určená v porovnaní s trhovou cenou veci tak, aby zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka veci spravodlivo požadovať."
9)
V náleze sp. zn. PL. ÚS 42/2015 ďalej konštatuje:
"Účelom úpravy
čl. 20 ods. 4 Ústavy je dať vlastníkovi právnu istotu o výške primeranej náhrady za vyvlastnenie. (...) Neposkytnutie náhrady alebo poskytnutie náhrady, ktorá nie je primeraná povahe a rozsahu zásahov do vlastníctva, je v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu. (...) K právnej istote, akú má zaručiť ustanovenie
čl. 20 ods. 4 Ústavy, patrí aj istota o čase, kedy vlastník dostane primeranú náhradu."
Zákon o vyvlastňovaní č.
282/2015 Z.z. legislatívne stanovil zákonný postup, ktorý sa uplatňuje pri určovaní finančnej náhrady za vyvlastnenie v rámci vyvlastňovacieho konania a rozhodovania správneho orgánu. Cieľom právnej úpravy je rozhodnúť vo veci vyvlastnenia bez zbytočných prieťahov za súčasného poskytnutia finančnej náhrady vlastníkovi, ktorá je stanovená na základe záverov znaleckého posudku a vyčíslenia tzv. všeobecnej hodnoty vyvlastňovanej veci. Vlastník, ktorý s takto stanovenou výškou náhrady nesúhlasí, je s požiadavkou na vyššiu náhradu odkazovaný na súd v civilnom konaní [
§ 13 ods. 3 písm.a) zákona č. 282/2015 Z.z.].
Uvedený postup vo všeobecnosti nevyvoláva väčšie interpretačné nejasnosti, ak vlastník vo vyvlastňovacom konaní postupuje skôr pasívne, nepredkladá vlastné dôkazné prostriedky či znalecké posudky určujúce inú všeobecnú hodnotu vyvlastňovanej veci, ako bola vyčíslená v znaleckom posudku navrhovateľa vyvlastňovacieho konania. Ako však pristupovať k prípadom, keď vlastník predloží do vyvlastňovacieho konania v rámci stanovenej lehoty na predkladanie námietok
"vlastný"
znalecký posudok, ktorý všeobecnú hodnotu vyvlastňovanej veci určuje zásadne v inej výške než znalecký posudok navrhovateľa (vyvlastniteľa)? Je legitímne aj v takýchto prípadoch bez ďalšieho odkázať vlastníka na podanie civilnej žaloby alebo môže dôjsť k istej korekcii priznanej náhrady aj v rámci správneho konania? Aká je úloha a právomoc správneho súdu v takýchto prípadoch? Musí podaniu správnej žaloby predchádzať podanie odvolania aj v prípade, ak vlastník namieta iba určenú výšku náhrady za vyvlastnenie?
K týmto otázkam sa v jednom z nedávnych rozhodnutí vyjadril Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len
"Najvyšší správny súd SR"
) v rozsudku sp. zn. 8Sžk/28/2019 zo dňa 30.9.2021.
Skôr než pristúpime k bližšej analýze záverov Najvyššieho správneho súdu SR, vyplývajúcich z uvedeného rozhodnutia, je vhodné poukázať na relevantnú právnu úpravu tejto problematiky v zákone č.
282/2015 Z.z. a na príslušnú rozhodovaciu prax súdov k daným otázkam.
Legislatívna úprava náhrady za vyvlastnenie v zákone č.
282/2015 Z.z.
Legislatívna úprava tzv. náhrady za vyvlastnenie je obsahom
§ 4 zákona č. 282/2015 Z.z.Zákonodarca v úvode predmetného zákonného ustanovenia deklaruje právo vyvlastneného na poskytnutie primeranej finančnej náhrady za vyvlastnenie
10)
, ak nemožno prideliť vyvlastnenému náhradný pozemok alebo náhradnú stavbu a vyvlastňovaný s tým súhlasí.
11)
Následne v odseku 3 a 4 ustanovuje pravidlá, na základe ktorých má vyvlastňovací orgán určiť konkrétnu výšku primeranej náhrady za vyvlastnenie. V zmysle zákonnej úpravy:
"Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom"
(
§ 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z.). Všeobecná hodnota vyvlastňovaného majetku sa určuje podľa osobitného predpisu, a to vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
492/2004 Z.z.o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Ak účastník konania pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa najneskôr na ústnom pojednávaní namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom k návrhu na vyvlastnenie,
12)
vyvlastňovací orgán v zmysle
§ 4 ods. 4 zákona č. 282/2015 Z.z.
"zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie"
.
13)
Ak sú splnené podmienky vyvlastnenia, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady (
§ 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z.). Obsahové náležitosti výroku o vyvlastnení bližšie upravuje
§ 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z.
14)
a výroku o náhrade za vyvlastnenie
§ 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z.
15)
Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č.
282/2015 Z.z., potreba rozdeliť výrokovú časť rozhodnutia o vyvlastnení na samostatné výroky vyplynula z dovtedajšej rozhodovacej praxe. Ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, určenej na základe znaleckého posudku [
§ 9 ods. 2 písm. f)], as požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Dôvodová správa ďalej uvádza:
"Ak vyvlastnený podá odvolanie iba proti výroku o náhrade, odvolací orgán odvolanie zamietne; bez ohľadu na to, či sa vyvlastnený obráti so žalobou na súd alebo nie, rozhodnutím o vyvlastnení určenú náhradu vyvlastniteľ vždy vyvlastnenému poskytne. Uvedené riešenie bolo prijaté z dôvodu, že prax ukázala, že rozhodovanie vo veciach náhrady je v sporných prípadoch nad rámec možností vyvlastňovacieho orgánu."
Samotné možnosti preskúmania rozhodnutia o vyvlastnení a jeho jednotlivých výrokov upravuje
§ 14 zákona č. 282/2015 Z.z.Pokiaľ ide o preskúmanie výroku o vyvlastnení, odsek 1 ustanovuje, že
"na preskúmanie výrokov podľa
§ 13 ods. 2 v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa
§ 7 ods. 2 písm. a)".
Súčasne sa zakotvuje, že zrušením výroku o vyvlastnení podľa