Dva rozsudky ESĽP proti Nórsku v prípadoch týkajúcich sa odobratých detí

Prípad Hernehult proti Nórsku sa týkal švédskeho občana, ktorý sa v roku 2013 s manželkou (rumunskou občiankou) a troma synmi presťahoval do Nórska a v tom istom roku boli deti odobraté z dôvodu pochybností o rodičovských schopnostiach a skutočnosti, že rodičia vychovávali deti v izolácii. Dve deti boli umiestnené do pestúnskej starostlivosti a jedno dieťa do ústavu. Súdy napokon v roku 2015 rozhodli, že v najlepšom záujme dieťaťa je jeho návrat z ústavu k rodičom, avšak ďalšie dve deti zostali v pestúnskej starostlivosti. Rodičom bolo stanovené právo na styk na šesť hodín šesťkrát do roka. Pred ESĽP sa sťažovateľ sťažoval najmä na rozhodnutia nórskych orgánov týkajúce sa dvoch detí, ktoré boli umiestnené do pestúnskej starostlivosti. ESĽP v rozsudku konštatoval, že nórske orgány nepreukázali dostatočne vážnu snahu, aby tieto dve deti a sťažovateľ boli spolu a teda nepreukázali splnenie svojich pozitívnych záväzkov podľa článku 8 Dohovoru a ich zásah do práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho rodinného života nebol „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“. Sťažovateľovi priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25 000 eur. 

V prípade Pedersen a ďalší proti Nórsku boli sťažovateľmi manželský pár a ich dieťa, ktoré bolo odobraté, keď malo dva a pol mesiaca, z dôvodu psychickej choroby rodičov a ich neschopnosti starať oň. Dieťa bolo umiestnené do pestúnskej starostlivosti a rodičom bolo stanovené právo na styk s dieťaťom na dve hodiny dvakrát do roka. Neskôr nórske súdy povolili adopciu dieťaťa. ESĽP v rozsudku konštatoval, že v konaní, v ktorom bola adopcia dieťaťa napokon povolená, nebol prikladaný dostatočný význam cieľu, že umiestnenie do náhradnej starostlivosti by malo byť dočasné a orgány nemali dostatočne na zreteli pozitívny záväzok prijať opatrenia uľahčujúce znovuzjednotenie rodiny, len čo to okolnosti umožnia. ESĽP preto konštatoval porušenie článku 8 Dohovoru. Sťažujúcim sa rodičom priznal spoločne náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 35 000 eur a náhradu nákladov a výdavkov 9 500 eur.​