Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Sťažnosť obvineného proti uzneseniu o primeraných povinnostiach a obmedzeniach

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí pléna 18. decembra 2024 rozhodol podľa § 13 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o zjednotení právnych názorov IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení č. k. IV. ÚS 289/2023-16 z 23. mája 2023 a odlišného právneho názoru III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. III. ÚS 18/2024.
I.1. Právny názor vyjadrený v uznesení č. k. IV. ÚS 289/2023-16 z 23. mája 2023.
Uznesením Ústavného súdu č. k. IV. ÚS 289/2023-16 z 23. mája 2023
bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o Ústavnom súde") ako zjavne neopodstatnená odmietnutá ústavná sťažnosť proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd"), ktorým bola podľa § 193 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ako neprípustná zamietnutá sťažnosť obvineného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu (ďalej len "ŠTS") o zamietnutí návrhu obvineného na zrušenie obmedzenía povinností podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku.
Najvyšší súd v namietanom uznesení dospel k záveru, že sťažnosť proti uzneseniu ŠTS nie je prípustná, keďže nejde o rozhodnutie o väzbe podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý rozhodnutia o väzbe vymedzuje taxatívne. Sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu, ktorým bolo podľa § 82 ods. 2 rozhodnuté o povinnostiach a obmedzeniach a ani o zamietnutí návrhu na ich zrušenie. Z § 82 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že obmedzenia a povinnosti slúžia posilneniu účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou. S poukazom na § 80 Trestného poriadku možno dôvodiť, že rozhodnutím o náhrade väzby sa rozumie len rozhodnutie o nahradení väzby peňažnou zárukou, zárukou dôveryhodnej osoby alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka. Rozhodnutie o uložení obmedzení a povinností podľa § 82 Trestného poriadku je akcesorické k rozhodnutiu o väzbe, ktorým sa podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku rozumie aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby.
V
uznesení č. k. IV. ÚS 289/2023-16 z 23. mája 2023
Ústavný súd dospel k záveru, že aj keď všeobecné súdy k prípustnosti sťažnosti proti rozhodnutiu podľa § 82 Trestného poriadku nepristupujú rovnako, nie je to okolnosť, ktorú by bolo možné riešiť v konaní o ústavnej sťažnosti, keďže úlohou Ústavného súdu nie je zjednocovať judikatúru všeobecných súdov. Záver o neprípustnosti sťažnosti nie je v rozpore so zmyslom a účelom zákona, keďže sa opiera o taxatívny výpočet rozhodnutí o väzbe v § 72 ods. 1 Trestného poriadku, odlišnosť rozhodnutí o nahradení väzby podľa § 80 a § 81 Trestného poriadku a akcesorický charakter uloženia obmedzení a povinností. Nepripustenie sťažnosti s argumentom, že nejde o rozhodnutie o väzbe, nie je porušením základného práva obvineného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava").
I.2. Právny názor, ku ktorému dospel III. senát v konaní sp. zn. III. ÚS 18/2024.
Ústavnou sťažnosťou v
konaní sp. zn. III. ÚS 18/2024
sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy uznesením najvyššieho súdu, ktorým bola podľa § 193 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zamietnutá ako neprípustná jeho sťažnosť proti uzneseniu ŠTS o zamietnutí jeho návrhu na zrušenie obmedzení a povinností podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku. Návrh obvineného bol spojený s jeho "žiadosťou o zrušenie dôvodov väzby". Podľa najvyššieho súdu, vychádzajúc z § 72 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý taxatívne vymedzuje rozhodnutia o väzbe, uznesenie o návrhu na zrušenie povinností a obmedzení nie je rozhodnutím o väzbe. K tomu možno dospieť aj výkladom § 82 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého uloženie obmedzení a povinností má slúžiť na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou. Obmedzenia teda nie sú väzbou. Okrem toho, § 82 ods. 2 Trestného poriadku výslovne neuvádza, že by proti rozhodnutiu bola prípustná sťažnosť. To vylučuje prípustnosť sťažnosti podľa § 185 ods. 2 Trestného poriadku. Podľa najvyššieho súdu, rozhodnutie o uložení obmedzení a povinností podľa § 82 Trestného poriadku má len doplnkovú funkciu k rozhodnutiu o väzbe, ktorým je podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby.
III. senát Ústavného súdu v
konaní sp. zn. III. ÚS 18/2024
dospel k záveru, že rozhodnutie, ktorým sudca pre prípravné konanie alebo súd prvého stupňa uloží obmedzenia a povinnosti podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku alebo rozhodne o návrhu prokurátora, obvineného alebo probačného a mediačného úradníka na zrušenie alebo zmenu povinností a obmedzení podľa § 82 ods. 2 Trestného poriadku, je rozhodnutím o väzbe podľa § 83 ods. 1 Trestného poriadku, proti ktorému je prípustná sťažnosť podľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku, a zamietnutie sťažnosti obvineného proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie alebo súdu prvého stupňa podľa § 82 ods. 1 alebo ods. 2 Trestného poriadku z dôvodu, že je neprípustná podľa § 193 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, je tak porušením základného práva obvineného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.
Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 18. decembr
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).