Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Vystúpenie Slovenska z medzinárodnej organizácie: prípad MIB a MBHS
Cieľom tohto článku je poukázať na právne aspekty vystúpenia štátu z medzinárodnej organizácie. V prvej časti sa zameriavame na definíciu medzinárodnej organizácie a jej znaky. V druhej časti a tretej časti analyzujeme nedávne prípady, keď Slovenská republika vystúpila z medzinárodných organizácií a to konkrétne Medzinárodnej investičnej banky a Medzinárodnej banky pre hospodársku spoluprácu. V záverečnej časti článok analyzuje špecifické právne a finančné aspekty súvisiace s vystúpením štátu z medzinárodnej organizácie.
The aim of this article is to highlight the legal aspects of a state’s withdrawal from an international organization. In the first part, we focus on the definition of an international organization. The second and third parts provide an analysis of recent cases of the Slovak Republic’s withdrawal from international organizations, namely the International Investment Bank and the International Bank for Economic Cooperation. In the final part, the article analyses specific legal and financial aspects related to a state’s withdrawal from an international organization.
MATUŠKA, P.: Vystúpenie Slovenska z medzinárodnej organizácie: prípad MIB a MBHS; Justičná revue, 77, 2025, č. 3, s. 249 – 264.
Kľúčové slová: vystúpenie, medzinárodná organizácia, Medzinárodná investičná banka, riešenie sporov.
Key words: withdrawal, international organization, International Investment Bank, dispute resolution.
Právne predpisy/legislation: Viedenský dohovor o zmluvnom práve (1969); Viedenský dohovor o zmluvnompráve medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami alebo medzi medzinárodnými organizáciami (1986); Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu OJ L 29, 31. 1. 2020; Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. 46/2023 Z. z.
Úvod
Medzinárodné organizácie predstavujú imanentnú súčasť systému medzinárodného práva. Cieľom tohto článku je zamerať sa na často opomínaný aspekt ich fungovania a to vystúpenie štátu z medzinárodnej organizácie. Otázka vzťahu medzi štátom a medzinárodnou organizáciou (ďalej ako "MO") sa mnohokrát zužuje na podmienky vstupu krajiny do MO, avšak podmienky výstupu sú neraz obdobne komplikované a v praxi spôsobujú signifikantne väčšie právne komplikácie. V prvej časti článok analyzuje právne postavenie MO z pohľadu medzinárodného práva. V druhej časti sa zameriava na vybrané príklady vystúpenia krajín z medzinárodných organizácií. Tretia časť sa sústreďuje na otázky súvisiace s vystúpením Slovenskej republiky z Medzinárodnej investičnej banky (ďalej ako MIB") a Medzinárodnej banky pre hospodársku spoluprácu (ďalej ako MBHS"). V poslednej časti príspevok poukazuje na právne aspekty, ktoré najčastejšie sprevádzajú vystúpenie z medzinárodných organizácií.
1 Medzinárodné organizácie
Medzinárodné organizácie
2)
sú subjektom medzinárodného práva, ktorý si postupom času získal nezastupiteľné miesto v systéme. Niektoré zdroje hovoria v súčasnosti o takmer 75 000 medzinárodných organizáciách, z ktorých je okolo 42 000 aktívne pôsobiacich.
3)
V súčasnosti je možné hovoriť o tisíckach medzinárodných organizácii a o existencii samostatného právneho odvetvia známeho ako
"International Institutional law"
, ktorého zameranie je najmä na právne normy upravujúce postavenie, štruktúru a fungovanie MO. Hoci každá MO má svoj vlastný právny poriadok, inštitucionálne problémy a pravidlá rôznych organizácií sú často podobného charakteru.Existuje viacero definícií medzinárodných organizácií, avšak existujú spoločné aspekty, ktoré sa nachádzajú vo všetkých definíciách. Z tohto titulu ich možno považovať za všeobecne akceptované právnou doktrínou. Gerald G Fitzmaurice ako spravodajca komisie pre medzinárodné právo ("International Law Commission"- ILC) v roku 1956 definoval medzinárodnú organizáciu ako
"skupinu štátov zriadených zmluvou, so zakladajúcim dokumentom a spoločnými orgánmi, ktorých subjektivita je odlišná od práva svojich členských štátov a je subjektom medzinárodného práva s právomocou uzatvárať zmluvy."
4)
Komisia pre medzinárodné právo prijala v roku 2011 Návrhy článkov o zodpovednosti medzinárodných organizácií,
5)
kde prijala definíciu: "
medzinárodná organizácia" znamená organizáciu založenú zmluvou alebo iným [právnym] nástrojom, ktorý sa riadi medzinárodným právom a má vlastnú medzinárodnoprávnu subjektivitu. Medzinárodné organizácie môžu zahŕňať ako členov okrem štátov aj iné subjekty
.
6)
V zmysle právnej doktríny je možné definovať 4 základné kritériá, ktoré musí splniť MO, aby mohla byť považovaná za MO v zmysle
International Institutional law
. MO musí splniť nasledujúce aspekty:i)
formálnym základom MO je zmluva; podľa komisie pre medzinárodné právo sa explicitne nevyžaduje zmluva ako taká, ale môže ísťaj o iný nástroj ako napr. v prípade "Commonwealth Secretariat," ktorý bol založený prostredníctvom
"Agreed Memorandum on the Commonwealth Secretariat."
7)
, ktorý nepožíva status medzinárodnej zmluvy, avšak jednoznačne ide o dokument, ktorý sa neriadi vnútroštátnym právom;ii)
jeho členmi sú štáty (a prípadne aj iné subjekty);
8)
táto podmienka je imanentnou súčasťou, keďže aj napriek možnosti iných subjektov vstúpiť do medzinárodnej organizácie, sú to práve štáty, ktoré vytvárajú medzinárodnú organizáciu;iii)
má svoje vlastné orgány, teda inštitucionálnu štruktúru odlišnú od štruktúry jej členských štátov; musí mať aspoň jeden orgán so samostatnou "vôľou"
9)
; bez tohto kritéria nie je možné hovoriť o MO v plnom význame, pretože nie je schopná vykonávať samostatné právne úkony bez súhlasu svojich členov;iv)
má určitý stupeň medzinárodno-právnej subjektivity.
10)
Uvedené kritériá nemajú iba akademický charakter, ale majú konkrétne konzekvencie v praxi. Ako príklad možno uviesť v našich podmienkach známe OBSE (Organizácia pre spoluprácu a bezpečnosť v Európe). Napriek svojmu názvu nespĺňa kritériá, aby mohla byť kvalifikovaná ako MO a to najmä z dôvodu neexistencie samostatnej právnej subjektivity. Tento problém sprevádzal OBSE už od počiatku,
11)
následkom čoho bola správa ILC z roku 2003 pre Valné zhromaždenie OSN, ktorá uznala nevyriešenú otázku medzinárodnej právnej subjektivity OBSE".
12)
V roku 2011 však Rakúsko a OBSE reagovali na prístup ILC predložením pripomienok.
13)
Oba subjekty tvrdili, že OBSE v súčasnosti nie je medzinárodnou organizáciou podľa článku 2 Návrhu článkov o zodpovednosti medzinárodných organizácií,
14)
nemá právnu subjektivitu a neriadi sa medzinárodným právom.
15)
Neexistencia samostatnej právnej subjektivity z pohľadu medzinárodného práva má konkrétne implikácie v praxi. Ako príklad možno uviesť skutočnosť, že zamestnanci OBSE nemajú potrebnú právnu ochranu, keď sú na misii v krajinách, ktoré jednostranne neudelili výsady a imunity alebo, že OBSE nemá kapacitu vznášať nároky voči štátom a má ťažkosti pri spolupráci s inými MO.
16)
Ďalším znakom je, že ak MO nemá žiadnu právnu subjektivitu, nemôže byť braná na zodpovednosť za svoje činy.
17)
V neposlednom rade teba zdôrazniť, že špecifickú rolu zohráva reálna prax štátov. V prípade, že dlhodobo a jednoznačne pristupujú k subjektu ako k MO, možno vysloviť polemiku, či môže mať subjekt status MO aj bez splnenia už uvedených kritérií. V tejto súvislosti je však pomerne komplikovaný scenár, že by sa štáty správali k subjektu ako k MO, t. j. napr. implicitne uznávali funkčné imunity alebo právnu subjektivitu, a zároveň by samotné členské štáty odmietali vytvorenie MO ako takej. Bez ohľadu na možnú komplikovanosť daného procesu a aj značnú právnu neistotu sprevádzajúcu fungovanie danej entity, nie je takýto postup vylúčený.
Napriek možnosti implicitného uznania, demonštruje príklad OBSE, že otázka právneho statusu MO nemá iba rýdzo hypotetický charakter, ale konkrétne právne konzekvencie. V nadväznosti na vyššie uvedené je však potrebné uviesť, že drvivá väčšina MO nečelí podobným pochybnostiam o právnej subjektivite v praxi.
2 Vystúpenie z medzinárodnej organizácie
Vo všeobecnosti je nutné konštatovať, že právne teória sa zameriava na fungovanie MO a na podmienky vstupu jednotlivých členov, resp. právne účinky vstupu, a venuje podstatne menej pozornosti vystúpeniu štátu z MO. Vystúpenie z MO nemá univerzálne pravidlá pre každý prípad, ale skôr hovoríme o základných princípoch, ktoré by mali byť dodržané. MO je nutné rozdeliť na dve základné skupiny, kde prvá skupina explicitne ustanovuje podmienky vystúpenia, ako je notifikačná perióda, a druhá skupina, ktorá vo svojich stanovách neobsahuje podrobnosti pre vystúpenie. Do druhej skupiny je možné zaradiť najmä OSN alebo ASEAN.
18)
Ak takéto ustanovenie neexistuje, platia všeobecné pravidlá medzinárodného práva, a to najmä Viedenský dohovor o zmluvnom práve ("VDZP" 1969), resp. Viedenský dohovor o zmluvnom právemedzi štátmi a medzinárodnými organizáciami alebo medzi medzinárodnými organizáciami (1986), ktorý však stále nie je platný.
19)
VDZPsa vzťahuje len na zmluvy medzi štátmi. Dohody s medzinárodnými organizáciami sa riadia Viedenským dohovorom o zmluvnom práve medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami alebo medzi medzinárodnými organizáciami.
20)
Vystúpenie bez explicitného ustanovenia v prípade OSN je založené na fakte, že samotná Charta neobsahuje žiadne ustanovenie podrobne definujúce spôsob a možnosti vystúpenia členského štátu.
21)
Paradoxom je, že zakladajúci dokument predchodcu OSN, Spoločnosti národov, explicitne stanovoval 2-ročnú notifikačnú periódu pre vystúpenie člena,
22)
čo napokon viedlo k vystúpeniu šestnástich členov. Inými slovami, absencia explicitného ustanovenia o vystúpení z OSN nemôže byť pripísaná na vrub neznalosti zástupcov, ktorí "vyrokovali" jej text.Otázku vystúpenia bez explicitného ustanovenia je nutné vnímať najmä v praktickej rovine. V prípade, že členský štát nemá záujem pokračovať v členstve, tak je zrejmé, že ciele organizácie nepovažuje za dôležité, resp. nesúhlasí s jej smerovaním. V tomto kontexte je nutné podčiarknuť, že formálne zabránenie vystúpeniu takého člena spôsobí v praktickej rovine viac komplikácií nielen pre daný štát, ale aj pre MO ako takú. Štát, ktorý sa nestotožňuje s cieľmi, by mohol zbytočne blokovať fungovanie organizácie a to nielen v rovine schvaľovania jednotlivých dokumentov, ale napr. aj v prípade financovania.
Ako druhú skupinu označujeme tie MO, ktoré majú vo svojich stanovách, resp. zakladateľských dokumentoch bližšie špecifikovaný postup pri vystúpení z MO. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že absencia explicitného ustanovenia neznamená, že štát nemôže z MO vystúpiť.
23)
Princíp suverenity v medzinárodnom práve garantuje štátu ako subjektu nielen vstúpiť, ale aj vystúpiť z MO bez ohľadu na absenciu explicitného ustanovenia v zakladateľských dokumentoch.
24)
Spoločné znaky pre vystúpenie štátu z MO sú najmä tieto.
-
Povinnosť notifikácie MO o vôli vystúpiť z MO. Toto rozhodnutie môže byť v notifikačnej perióde aj vzaté naspäť, ak to umožňujú stanovy.
-
Ide o rozhodnutie unilaterálne, kedy vystúpenie štátu nepodlieha súhlasu iných členských štátov alebo MO ako takej.
-
Uplynutie notifikačnej periódy. Vo všeobecnosti možno uviesť, že notifikačná perióda býva šesť (ako napr. v prípade MIB alebo MBHS) alebo až dvanásť mesiacov. Existujú však aj prípady, kedy je účinok okamžitý, ako napr. v prípade Medzinárodného menového fondu.
25)
-
Pre účely tohto článku je kľúčový bod vysporiadania si povinností nielen voči MO, ale aj voči iným členským štátom. Niektoré ustanovenia explicitne požadujú vysporiadanie si všetkých náležitostí, ako to bolo aj v prípade vystúpenia z Ligy národov, kedy bolo možné vystúpiť, ak
"... všetky jeho medzinárodné záväzky a všetky jeho záväzky vyplývajúce z tohto paktu budú v čase jeho vystúpenia splnené.".
26)
V praxi môže nastať otázka právneho postavenia štátu počas notifikačnej periódy, kedy je zrejmý záujem členského štátu už vystúpiť, avšak právne účinky naviazané na ukončenie členstva nastanú až po ukončení tejto
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 3/2025
