Európsky súd pre ľudské práva rozhodol o sťažnostiach majiteľov fitnescentier zatvorených z dôvodu protipandemických opatrení

Vláda v konaní argumentovala, že sťažnosti predstavujú zneužitie práva na individuálnu sťažnosť, pretože sťažovatelia neinformovali ESĽP o tom, že podali ústavné sťažnosti, ktorými sa sťažovali na porušenie svojich práv na vnútroštátnej úrovni, ani o tom, že boli prijímateľmi štátnej finančnej pomoci v rámci podporných schém na zmiernenie finančných dopadov povinného uzavretia prevádzok alebo obmedzenia ich činností.

ESĽP vo svojom rozhodnutí uviedol, že sťažovatelia mu podali sťažnosti niekoľko mesiacov po tom, ako sa obrátili na ústavný súd a v sťažnostiach výslovne uviedli, že na vnútroštátnej úrovni nemohli dosiahnuť preskúmanie predmetných opatrení Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky súdmi ani ústavným súdom. Neinformovali ho ani o výsledku konania na ústavnom súde. ESĽP v tejto súvislosti zároveň zdôraznil, že na povinnosť informovať ho o všetkých relevantných skutočnostiach boli sťažovatelia upozornení a boli zastúpení právnym zástupcom. Informácia o konaní pred ústavným súdom sa pritom podľa ESĽP týkala jadra prípadu. Rovnako tak sa prípadu týkala informácia o čerpaní štátnej pomoci. ESĽP ďalej poukázal na to, že právni zástupcovia sťažovateľov musia preukázať vysokú úroveň profesionálnej obozretnosti a zmysluplnej spolupráce s ESĽP tak, aby ho ušetrili od podávania nepodložených sťažností. V posudzovanom prípade sťažovatelia podľa ESĽP zámerne zamlčali významné informácie a ich sťažnosti majú preto zneužívajúci charakter. Na základe uvedeného ESĽP tieto sťažnosti vyhlásil za neprijateľné.