Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v dvoch prípadoch týkajúcich sa práva na prejednanie veci v primeranej lehote

​V prípade Bartók proti Slovenskej republike sa sťažovateľ sťažoval na neprimeranú dĺžku trestného konania, ktoré trvalo od roku 2004, kedy bolo vznesené proti sťažovateľovi obvinenie, do roku 2020, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol sťažovateľ spod obžaloby oslobodený. Konanie bolo dvakrát prerušené z dôvodu nemožnosti predvolať kľúčových svedkov, a to celkovo na šesť rokov. Posudzované obdobie tak trvalo viac ako 10 rokov. ESĽP uznal, že v dôsledku nemožnosti zabezpečiť výpovede kľúčových svedkov bolo konanie zložité, domnieval sa však, že celková dĺžka konania bola nezlučiteľná s požiadavkou „primeranej lehoty“, vyplývajúcou z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Preto dospel k záveru o porušení práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie. ESĽP priznal sťažovateľovi sumu 8 500 eur ako náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktoré mu vznikli v dôsledku porušenia jeho práva a tiež sumu 250 eur ako náhradu nákladov a výdavkov spojených s konaním.

V prípade Sloboda proti Slovenskej republike sa sťažovateľ sťažoval na porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote v dôsledku neprimeranej dĺžky občianskoprávneho konania o jeho žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku a následného konania vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe podanej na rozhodcovský súd. Konanie sa začalo v roku 2015 a trvalo viac ako 4 roky na dvoch stupňoch konania. Po preskúmaní všetkých pokladov o konaní ESĽP nenašiel žiadnu skutočnosť alebo argument, ktoré by odôvodňovali celkovú dĺžku namietaného konania, preto dospel k záveru o jej neprimeranosti. Na základe uvedeného konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru a sťažovateľovi priznal 1 600 EUR ako náhradu nemajetkovej ujmy a 250 EUR ako náhradu nákladov a výdavkov spojených s konaním.

Rozsudky boli vyhlásené výborom troch sudcov a v deň vyhlásenia nadobudli právoplatnosť.