Európsky súd pre ľudské práva zamietol sťažnosti bývalého premiéra a bývalého ministra vnútra

Podané sťažnosti súviseli s obvineniami, ktoré boli sťažovateľom vznesené v apríli 2021 v rámci vyšetrovania, nad ktorým vykonával dozor Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Špeciálny prokurátor bol v danej veci z konania vylúčený rozhodnutím generálneho prokurátora. Sťažovatelia vzniesli námietky zaujatosti aj voči všetkým ostatným prokurátorom ÚŠP, tieto námietky ale generálny prokurátor posúdil ako žiadosť, aby dozor nad vyšetrovaním v trestnej veci sťažovateľov vykonávala iná súčasť prokuratúry, pričom zákon o prokuratúre neumožňoval takéto opatrenie urobiť. Sťažovatelia svoje sťažnosti podané ESĽP opierali o článok 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) a článok 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a sťažovali sa na to, že vzhľadom na všeobecnú systémovú zaujatosť ÚŠP, dozor nad vyšetrovaním v ich trestnej veci nebol nestranný, a že ich námietka zaujatosti bola svojvoľne posúdená ako žiadosť o odňatie a prikázanie veci, v dôsledku čoho boli zbavení účinného prostriedku nápravy, keďže na rozdiel od rozhodnutia o námietke zaujatosti, proti rozhodnutiu o žiadosti o odňatie veci nie je možné podať opravný prostriedok. V novembri 2022 generálny prokurátor, vykonávajúc svoju mimoriadnu právomoc podľa § 363 Trestného poriadku, zrušil obvinenia sťažovateľov. Napriek tomu sťažovatelia trvali na pokračovaní v konaní pred ESĽP, tvrdiac, že dôvody zrušenia ich obvinení generálnym prokurátorom boli odlišné od dôvodov, na ktorých boli založené ich námietky zaujatosti, že nedostali žiadne odškodnenie za údajné porušenie ich práv podľa Dohovoru a že neexistuje záruka, že obvinenie nebude opätovne vznesené, opäť pod dozorom ÚŠP.

ESĽP vo svojom rozhodnutí pripomenul, že otázku spravodlivosti trestného procesu možno v zmysle jeho judikatúry zodpovedať až po preskúmaní konania ako celku, teda až po jeho skončení. Z tohto hľadiska, po rozhodnutí generálneho prokurátora z novembra 2022 voči sťažovateľom aktuálne neprebieha konanie, v ktorom by sa rozhodovalo o trestnom obvinení proti nim, čo by odôvodňovalo aplikovateľnosť článku 6 ods. 1 Dohovoru v ich prípade. Ďalej ESĽP pripomenul, že záruky nezávislosti a nestrannosti, zahrnuté v práve na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, sa vzťahujú na súd rozhodujúci o trestnom obvinení a nie na orgány prokuratúry, ktorá je jednou zo strán kontradiktórneho súdneho konania. ESĽP uviedol, že pokiaľ sa sťažovatelia odvolávali na záruky nezávislosti a nestrannosti, obsiahnuté v požiadavke na účinné vyšetrovanie v zmysle článkov 2 a 3 Dohovoru, tieto ustanovenia nie sú priamo relevantné pre postavenie sťažovateľov. Okrem toho, pokiaľ sťažovatelia spochybňujú spôsob, akým s ich námietkou zaobchádzal generálny prokurátor, je otázne, či sťažovatelia vyčerpali vnútroštátne prostriedky nápravy, keďže takúto námietku nepredložili ústavnému súdu. Na základe uvedeného ESĽP dospel k záveru, že sťažnosti sú ako celok neprijateľné a zamietol ich v súlade s článkom 35 ods. 4 Dohovoru.