Moderná trestná politika – návrh novely Trestného zákona

–Dôraz na nápravu negatívnych následkov trestného činu a vyššia miera ochrany záujmov poškodených

–Harmonizácia trestných sadzieb a rozšírenie priestoru pre spravodlivejšie rozhodovanie súdov

Na vyhodnocovaní pripomienok a príprave finálneho paragrafového znenia sa podieľalo viac ako sto odborníkov zastupujúcich všetky inštitúcie justičnej sféry, akademickú obec i mimovládny sektor. Rozsahom i významom pôjde o jednu z  najrozsiahlejších modernizačných zmien trestnej politiky od roku 2005.

„Úprimne ďakujem každému, kto sa zapojil do týchto prác a podieľal sa na tvorbe výsledného znenia zákona. Vďaka dobrej spolupráci sa nám podarilo dosiahnuť kompromis naprieč celou odbornou komunitou. Dnes tak stojíme pred historickou šancou modernizovať slovenskú trestnú politiku a posunúť ju viac smerom k jej európskym základom. Pevne verím, že táto zhoda na odbornej úrovni sa pretaví aj do potrebnej politickej podpory, a to tak na úrovni vlády SR i Národnej rady SR,“ povedal minister V. Karas.

Samotná novela Trestného zákona má viac ako 440 novelizačných bodov a upravuje sa ňou aj niekoľko ďalších zákonov ako napríklad Trestný poriadok alebo zákon o priestupkoch. Hlavným východiskom reformy je snaha o modernizáciu trestnej politiky, jej pevnejšie ukotvenie v európskej právnej tradícii a podpora princípov restoratívnej justície.

Ústredné témy novely Trestného zákona:

Restoratívna justícia a alternatívne tresty

„Odsúdený nie je nepriateľ spoločnosti“ – Ústavný súd SR – PL. ÚS 106/2011.

Trest odňatia slobody je pre spoločnosť najdrahší, a to tak z pohľadu priamych nákladov na väznenie i ďalšej recidívy. Restoratívna justícia preto dopĺňa tradičné trestné konanie o vhodné alternatívy. Ich cieľom je, aby páchateľ prevzal zodpovednosť za spáchaný trestný čin vo vzťahu k poškodenej strane a k povinnosti nahradiť škodu, čím sa viac chránia záujmy poškodených. V oblasti aplikácie trestov nespojených s odňatím slobody dochádza k rozšíreniu možnosti ich využitia, keďže sa zavádza aj obligatórna forma ich uloženia (v menej závažných prípadoch a za predpokladu, že páchateľ pred spáchaním trestného činu nebol odsúdený).

Postihovanie jazdy pod vplyvom alkoholu podľa § 289 tz a krátkodobý trest odňatia slobody

V roku 2022 služby dopravnej polície a poriadkovej polície Policajného zboru SR odhalili viac ako 10 tisíc vodičov, ktorí viedli motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, z čoho takmer 4,5 tisíc z nich mala hladinu alkoholu rovnú alebo vyššiu ako 1 promile (0,48 mg/l pri dychovej skúške). Čelíme negatívnemu spoločenskému fenoménu a Trestný zákon musí na takýto fenomén reagovať hlavne kvôli ochrane života a zdravia.

Zavádza sa preto nový inštitút krátkodobého trestu odňatia slobody, ktorý bude možné uložiť v dvoch variantoch. Pri prvom bude možné páchateľovi uložiť krátkodobý trest odňatia slobody v trvaní od dvoch do štyroch týždňov. Pri druhej možnosti súd uloží trojmesačný trest odňatia slobody, ktorého povinnou súčasťou bude špeciálny resocializačný program. Tento špecifický program sa bude vykonávať v troch vybraných útvaroch na výkon trestu, kde budú vytvorené osobitné podmienky pre vhodný priebeh resocializačných programov.

Drogová trestná činnosť – odlíšenie dílerov a obetí

Dôraznejšie rozlišujeme medzi dílermi a užívateľmi. Pri nepatrnom množstve drogy pre vlastnú potrebu bude možné vec riešiť v priestupkovom konaní. Zároveň sa pri mladistvých rozširuje pôsobnosť probačnej a mediačnej služby aj do priestupkovej oblasti. Ak teda bude niekto prichytený s nepatrným množstvom drogy, bude nielen potrestaný (napr. v priestupkovom konaní), ale dostane aj potrebnú pomoc prostredníctvom mediačnej služby.

Prehľadnejšie trestné sadzby a viac priestoru pre spravodlivejšie posúdenie situácie sudcom

Návrh zákona čiastočne reaguje na dlhodobú požiadavku odbornej obce upraviť trestné sadzby, ktoré sa v niektorých prípadoch vymykajú európskym štandardom. Návrh zákona preto prináša čiastočné korekcie v rozpätiach trestných sadzieb napr. drogových trestných činov a  ekonomických trestných činov, ktoré umožnia súdom spravodlivejšie posúdiť konkrétne prípady. Návrh novely sa však netýka vysokých trestných sadzieb za korupciu a zneužívanie právomoci verejného činiteľa, ktoré ostávajú zachované.

Lepšie využívanie režimu priestupkov

Prvý raz od roku 2006 sa v dôsledku inflácie upravujú hranice škôd. V prípade malej škody sa táto hranica posúva z 266 eur na 500. Drobné veci tak bude možné riešiť v režime priestupkov (v zmysle zásady ultima racio pri tresnosti). Naopak, pre najzávažnejšie prípady sa zavádza tzv. škoda mimoriadne veľkého rozsahu na nad 1 mil. eur. V týchto prípadoch dochádza k zvýšeniu dolných hraníc trestnej sadzby až o polovicu.

Režim priestupkov však bude možné po novom využívať aj pri ďalších vybraných trestných činoch. Vďaka využívaniu probácie to umožní účinnejší boj najmä proti ľahšej drogovej kriminalite, ale napríklad aj proti extrémizmu.