Súdny dvor Európskej únie podá výklad časových aspektov zásady prípustnosti retroaktivity právnej normy v prospech páchateľa verejnoprávneho deliktu

V uvedenej veci sa posudzuje otázka, či je senát kasačného súdu povinný zohľadniť zmenu právnej úpravy v prospech páchateľa priestupku, ktorá nastala počas kasačného konania a po vydaní rozhodnutia nižšieho súdu.

 

Páchateľ verejnoprávneho deliktu, podľa rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy, nemal na vozidle, ktorým sa prepravoval betón, inštalované záznamové zariadenie s platnou periodickou prehliadkou. Za uvedené konanie bola tomuto páchateľovi uložená pokuta. Povinnosť mať záznamové zariadenie vo vozidle na prepravu betónu však bola po tom, čo správny súd nižšej inštancie žalobu proti pokute zamietol (v postate z dôvodu, že povinnosť mať takého zariadenie z právneho poriadku vyplýva), zrušená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2020/1054 z 15. júla 2020.

 

Senát č. 5 (predsedníčka senátu Anita Filová ako sudkyňa spravodajkyňa, sudcovia Petra Príbelská a Juraj Vališ) otázku predložil na posúdenie veľkému senátu. Uvedený senát sa domnieval, že na rozdiel od záverov, ktoré vyslovil senát č. 1 v inej veci (sp. zn. 2 Asan 6/2019 z 27. 10. 2021; predsedníčka senátu Jana Hatalová, sudcovia Katarína Cangárová a Marián Fečík ako sudca spravodajca), nie je možné prihliadať na zmenu právnej úpravy (v konkrétnej veci na zrušenie priestupkovej postihnuteľnosti konania), ktorá nastala až po tom, čo správny súd nižšej inštancie vo veci rozhodol. Senát č. 5 argumentoval tým, že ani trestné súdnictvo neprihliada na takéto zmeny, ak nastali po rozhodnutí odvolacieho trestného súdu, a pokiaľ ide o kasačnú sťažnosť, táto predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je fixovaný na právny stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho súdu nižšej inštancie.

 

Veľký senát pri porade o veci dospel k záveru, že Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky ako súdu, proti rozhodnutiam ktorého nie je možné podať opravný prostriedok, a v situácii, keď aplikuje právo Únie, vznikla povinnosť opýtať sa Súdneho dvora Európskej únie na výklad čl. 49 Charty základných práv Európskej únie a zásady lex posterior mitius v ňom obsiahnutej (výnimka zo zákazu retroaktivity právnych noriem spočívajúca v príkaze použiť trestnú normu prijatú po spáchaní deliktu, ak je na prospech páchateľovi tohto deliktu). Kým vo sfére štátnej represie za verejnoprávne delikty je celkom vylúčené spätné pôsobenie noriem v neprospech páchateľa verejnoprávneho deliktu (napr. zavedenie trestnosti určitého konania ex post), pokiaľ ide o spätné pôsobenie noriem v prospech páchateľa takéhoto deliktu, toto v zásade prípustné je, no nie je vyriešené, aký je časový rozsah tohto spätného pôsobenia. Otázky predložené veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky preto ponúkajú príležitosť na zodpovedanie tejto otázky.

 

„Veľký senát sa pred predložením veci Súdnemu dvoru Európskej únie na riešenú problematiku dopytoval aj partnerských správnych súdov v rámci platformy zriadenej Združením štátnych rád a najvyšších správnych súdov Európskej únie (ACA-Europe), pričom odpovede na tejto platforme prezentované ukázali, že riešenia zvolené v rámci členských štátov Európskej únie sú rôznorodé a právne riešenie predloženej otázky nie je v týchto štátoch ustálené. Aj z tohto dôvodu budú odpovede Súdneho dvora užitočné pre rozvoj právneho myslenia v Európskej únii, a to nielen v oblasti administratívneho trestania, ale trestania štátnou mocou ako takého.“ uviedla sudkyňa spravodajkyňa Anita Filová.

 

Uznesenie veľkého senátu o prerušení konania, prijaté jednomyseľne, nadobudlo právoplatnosť 24. augusta 2023.

 

Veci bola na Súdnom dvore Európskej únie pridelená sp. zn. C-544/23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v tejto veci postupoval prvýkrát vo svojej histórii úplne elektronicky, bezpapierovo a ekologicky, pretože návrh bol na Súdny dvor Európskej únie podaný prostredníctvom aplikácie e-Curia, zriadenej Súdnym dvorom Európskej únie na podávanie procesných písomností výlučne v elektronickej podobe.

 

Vo veci sp. zn. 2 Asan 1/2020, 1 SVs 2/2022 koná veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení: predseda senátu Marián Trenčan; sudcovia Elena Berthotyová, Marián Fečík, Anita Filová (sudkyňa spravodajkyňa), Peter Potásch, Petra Príbelská a Juraj Vališ.