Trest zákazu činnosti na doživotie, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin usmrtenia, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, nie je v súlade s Ústavou SR

Ústavný súd SR rozhodol vo veci pod sp. zn. PL. ÚS 18/2020 o nesúladnosti § 61 ods. 5 písm. b) Trestného zákona s Ústavou SR v stredu 25. septembra 2024.

K tomuto verdiktu dospel po podnete Krajského súdu v Trnave, ktorý sa na Ústavný súd SR obrátil ešte v roku 2019. Krajský súd v podaní uviedol, že ukladaním trestu zákazu činnosti na doživotie podľa § 61 ods. 5 písm. b) TZ zákonodarca zaviedol zásadu „jedenkrát a dosť“.  Ústavný súd konštatoval, že takéto opatrenie je v rozpore s právom na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Kritizované ustanovenie bolo súčasťou zákona od roku 2011 a jeho prípadná neprimeranosť spočívala v nedostatočnej flexibilite pri uplatňovaní trestu, keďže nezohľadňovalo individuálne okolnosti či minulosť páchateľa, pričom neexistuje ani možnosť podmienečného upustenia od výkonu zvyšku tohoto trestu.

Plénum Ústavného súdu SR ďalej rozhodlo, že v Zbierke zákonov SR bude vyhlásené celé odôvodnenie nálezu.

Zdroj: Tlačová správa č. 38/2024 Ústavného súdu SR, dostupná na: https://www.ustavnysud.sk/informacie-pre-verejnost-a-media/media/tlacove-spravy