LIBER III, TITULUS V: DE NEGOTIIS GESTIS (pars secunda) 3. kniha, 5. titul: O obstaraných záležitostiach (2. časť)

1. Is autem qui negotiorum gestorum agit non solum si effectum habuit negotium quod gessit, actione ista utetur, sed sufficit, si utili- ter gessit, etsi effectum non habuit negotium. et ideo si insulam fulsit vel servum aegrum curavit, etiamsi insula exusta est vel servus obiit, aget negotiorum gestorum: idque et La- beo probat. sed ut Celsus refert, Proculus apud eum notat non semper debere dari. quid enim si eam insulam fulsit, quam dominus quasi imparsumptui dereliquerit vel quam sibi necessariam non putavit? oneravit, inquit, dominum secundum Labeonis senten- tiam, cum unicuique liceat et damni infecti nomine rem derelinquere. sed istam senten- tiam Celsus eleganter deridet: is enim negotiorum gestorum, inquit, habet actionem, qui utiliter negotia gessit: non autem utiliter ne- gotia gerit, qui rem non necessariam vel quae oneratura est patrem familias adgreditur. iux- ta hoc est et, quod Iulianus scribit, eum qui insulam fulsit vel servum aegrotum curavit, habere negotiorum gestorům actionem, si utiliter hoc faceret, licet eventus non sit secu- tus. ego quaero: quid si putavit se utiliter fa- cere, sed patri familias non expediebat? dico hunc non habiturum negotiorum gestorum actionem: ut enim eventum non spectamus, debet utiliter esse coeptum.

 

1. Avšak ten, kto žaluje z obstarania záležitostí, použije túto žalobu nielen vtedy, ak činnosť, ktorú obstaral, mala účinok, ale stačí, ak konal užitočne, hoci činnosť nemala účinok. A preto ak opravil dom alebo vyliečil chorého otroka, bude žalovať z obstarania činností, aj keď dom zhorel či otrok zomrel: a to schvaľuje aj Labeo. Ale ako uvádza Celsus, Proculus u neho poznamenáva, že nie vždy musí byť (žaloba) udelená. Lebo čo, ak opravil taký dom, ktorý vlastník opustil, keď nevládal znášať výdavky, alebo ktorý nepovažoval pre seba za potrebný? Podľa Labeonovho názoru hovorí, že zaťažil vlastníka, keďže každému je dovolené opustiť vec (ešte) aj z dôvodu hroziacej škody. Z tohto názoru sa však elegantne vysmieva Celsus, ako totiž tvrdí on, žalobu z obstarania činností má ten, kto vykonal záležitosti užitočne; nekoná však užitočne ten, kto sa púšťa do záležitosti nie nevyhnutnej alebo takej, ktorá má zaťažiť hlavu rodiny. Rovnako platí aj to, čo píše Iulianus, že ten, kto opravil dom alebo vyliečil chorého otroka, má žalobu z obstarania záležitostí, ak to robil užitočne, hoci z toho nevyplynul výsledok. Pýtam sa: čo sa stane, ak sa nazdával, že koná užitočne, ale nebolo to na osoh hlave rodiny? Hovorím, že tento nebude mať žalobu z obstarania záležitostí, lebo aj keď nehľadíme na výsledok, musí sa začať užitočne.

1. Sed si filii familias militis defuncti testa- mento facto gessi, similiter erit danda actio.

2. Sicut autem in negotiis vivorum gestis suffi- cit utiliter negotium gestum, ita et in bonis mortuorum, licet diversus exitus sit secutus.

 

1. Ale obdobne sa musí udeliť žaloba, ak som obstaral záležitosti vojaka - syna pod otcovskou mocou, ktorý zomrel po vyhotovenítes- tamentu.

2. Avšak ako pri obstaraní záležitostí živých, tak aj v prípade majetku zomretých stačí užitočne konať, hoci nasleduje iný výsledok.