O zodpovednosti za nezákonné rozhodnutia po 1. júli 2023

V úvode považujeme za potrebné priblížiť závery viažuce sa k problematike náhrady škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami, ktoré nepredstavujú nezákonné rozhodnutia podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z toho dôvodu uvádzame, že v ďalšom texte budeme rozlišovať medzi nezákonnými rozhodnutiami podľa zákona o zodpovednosti za škodu, nesprávnym úradným postupom a napokon neefektívnym postupom orgánov aplikácie práva, ktorým rozumieme vydávanie rozhodnutí rušených pre nezákonnosť v rámci konania o riadnych opravných pro­striedkoch.

Po úvodnom odlíšení základného pojmového aparátu považujeme za vhodné úvodom koncentrovať aj jednotlivé dôvody, ktoré nás už v minulosti viedli k záveru o tom, že neefektívny postup štátneho aparátu predstavuje spôsobilý titul náhrady škody vzniknutej pri výkone verejnej moci. V prospech uvedeného záveru svedčí najmä existencia zákonom o zodpovednosti za škodu ustanovených kritérií vzniku zodpovednostného vzťahu medzi štátom a jednotlivcom v prípadoch kompenzačného titulu nezákonného rozhodnutia. V tomto smere máme na mysli najmä predpoklad právoplatnosti rozhodnutia zrušeného pre jeho nezákonnosť. Práve v súvislosti s nevyhnutnosťou zrušenia právoplatného rozhodnutia na účely úspešného uplatnenia kompenzačného nároku z titulu vydania nezákonného rozhodnutia sme už v minulosti argumentovali, že nezákonné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch (t. j. neefektívny postup), možno uplatniť v rámci zodpovednostného nároku z titulu nesprávneho úradného postupu. V prospech nami uvádzaného názoru svedčí aj početná judikatúra vyšších súdnych autorít, z ktorej vyplýva záver, že štát pri výkone verejnej moci je striktne viazaný zákonom, a to pri jeho ideálnej interpretácii. To nachádza svoju reflexiu v rozhodovacej praxi najmä s ohľadom na potrebu odškodnenia každého prípadu (nezákonnosti), ktorým bola adresátovi verejnej moci spôsobená škoda (nemajetková ujma). Práve formulácia záverov vyšších súdnych autorít potvrdzuje správnosť teleologického prístupu k interpretácii relevantných noriem zákona o zodpovednosti za škodu. Účelom pertraktovanej právnej normy je totiž kompenzovať nároky jednotlivcov vyplývajúce z nenáležitého výkonu verejnej moci, ktorým boli dotknutí na im prináležiacich právach. Inými slovami, zámer zákonodarcu vyplýva z požiadavky realizácie pozitívneho záväzku štátu v rozsahu garancií poskytovaných prostredníctvom čl. 46 ods. 3 Ústavy SR. Ústavnoprávny rámec zvolenej problematiky tak zjavne nesmeruje k sprísňovaniu podmienok uplatňovania súkromnoprávnych nárokov jednotlivcov voči orgánom aplikácie práva. Naopak, v tomto smere je dôvodné vysloviť záver o rozšírení zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci aj na prípady neefektívneho postupu jeho orgánov.

Ako vhodné riešenie otázky, ako prakticky uplatniť nárok vyplývajúci z opakovaného rušenia rozhodnutí, ktoré nikdy nenadobudli právoplatnosť (t. j. v rámci riadnych opravných prostriedkov), sa javí podradenie tejto skupiny prípadov pod titul nesprávneho úradného postupu. Nemožno totiž opomínať, že nesprávny úradný postup ako kompenzačný titul v minulosti (t. j. do 1. júla 2023) nedisponoval legálnou definíciou. Za nesprávny úradný postup je (resp. do 1. júla 2023 bolo) možné považovať aj nesprávne posúdenie procesných, ako aj hmotnoprávnych podmienok vydania rozhodnutia, teda nesprávne posúdenie obsahu, formy či okolností, za akých bolo rozhodnutie vydané. Zákon o zodpovednosti za škodu a ani žiadny iný právny predpis v právnom prostredí Slovenskej republiky totiž neumožňuje orgánom aplikácie práva vydávať nezákonné rozhodnutia, ktoré sú pre ich nezákonnosť rušené alebo menené. To potvrdzuje aj charakter zodpovednosti štátu (za škodu) ako absolútnej objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť. Z uvedených dôvodov nemožno prijať natoľko extenzívny výklad podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v procese aplikácie práva (ktorého je navyše aj sám pôvodcom), ktorý neumožní jednotlivcom kompenzovať ujmu vzniknutú v dôsledku opakovaného vydávania neprávoplatných nezákonných rozhodnutí.

Práve uvedené závery nás viedli k názoru o vhodnosti subsumpcie, tzv. neefektívneho postupu orgánov verejnej moci pod nesprávny úradný postup podľa § 9 a nasl. ZZŠ. Ako sme však ostatne upozorňovali, 1. júla 2023 vstúpila do účinnosti novela zákona o zodpovednosti za škodu uskutočnená prostredníctvom zákona č. 239/2023 Z. z., ktorej ambíciou bolo zrejme úplne vylúčiť akékoľvek úvahy o možnosti takéhoto riešenia v prípade kompenzačných žalôb, majúcich svoj pôvod v neefektívnom postupe orgánov aplikácie práva. Cieľom tohto príspevku je tak priblížiť možnosti a limity podradenia nami identifikovaného kompenzačného titulu (neefektívneho postupu) pod nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci predvídaný § 9 a nasl. ZZŠ, a to po účinnosti zákona č. 293/2023 Z. z.