Podmienky trestnej zodpovednosti za účastníctvo so zameraním na problematické časti aktuálnej právnej úpravy (1.)

Podľa § 21 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. (ďalej aj "TZ č. 300/2005 Z.z." alebo "TZ") "účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je ten, kto úmyselne a) zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor), b) naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca), c) požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ), alebo d) poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník)."

Účastníctvo v zmysle jeho výkladu v TZ č. 300/2005 Z.z. možno definovať ako konanie, ktoré úmyselne, nepriamo, prostredníctvom trestne zodpovedného páchateľa individuálne určeného hlavného trestného činu, ktorý dospel aspoň do štádia pokusu, ohrozuje alebo porušuje záujem chránený Trestným zákonom, pričom úmysel účastníka a páchateľa hlavného trestného činu sa vzťahuje na spôsobenie rovnakého následku.

Pokiaľ trestný čin, ku ktorému sa viaže konanie inak vykazujúce znaky uvedené v § 21 ods. 1 TZ, nedospel ani do štádia pokusu trestného činu, môže takto konajúca osoba niesť trestnú zodpovednosť za prípravu zločinu spáchanú vo forme organizovania, návodu, objednávania alebo pomoci. V tomto zmysle sa vyjadruje aj judikatúra.

Podľa rozhodnutia R 1/1973 "účastníctvo [organizátorstvo, návod a pomoc ] podľa § 10 ods. 1 TZ (teraz § 21 ods. 1 TZ - pozn. aut.)je možné len na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse. Ak priamy páchateľ neprekročí štádium prípravy na trestný čin, posúdi sa aj konanie účastníka len ako príprava na trestný čin podľa § 7 ods. 1 TZ ."

Podľa rozhodnutia R 58/1973 "podľa § 10 ods. 1 TZ o účastníctvo ide len vtedy, ak bol trestný čin dokonaný alebo ak sa páchateľ oň aspoň pokúsil. Zásada akcesority účastníctva však neznamená, že organizátorstvo, návod alebo pomoc sú vždy beztrestné, keď trestný čin nebol dokonaný alebo keď sa páchateľ oň nepokúsil. Také konania sú spravidla postihnuteľné ako príprava na trestný čin podľa § 7 ods. 1 TZ" .

Pokiaľ trestný čin, ku ktorému sa konanie inak vykazujúce znaky účastníctva viaže, nedospel ani do štádia pokusu a má vykazovať len znaky prečinu, je vylúčené, aby také konanie zakladalo tresnú zodpovednosť za prípravu, keďže príprava prečinu nie je trestná.

Účastníctvo v zmysle jeho ponímania v TZ č. 300/2005 Z.z. predpokladá, že páchateľ hlavného trestného činu je osoba trestne zodpovedná. Páchateľom v užšom zmysle slova je totiž iba trestne zodpovedná osoba, ktorá svojim konaním naplnila všetky znaky trestného činu.

V zmysle právnej vety a odôvodnenia rozhodnutia R 58/1973 však trestnosti účastníka podľa § 10 TZ  nie je na prekážku, ak sú na strane páchateľa dôvody beztrestnosti alebo nestíhateľnosti, ako napr. dobrovoľné upustenie od dokonania trestného činu, účinná ľútosť, premlčanie trestného stíhania, abolícia, exteritorialita a pod. a z týchto príčin nedôjde k trestnému stíhaniu priameho páchateľa.

K terminológii uvedenej v rozhodnutí R 58/1973 sa vzhľadom na kontext jej použitia nazdávame, že bolo vhodnejšie použiť pojem zánik trestnosti ako beztrestnosť. Zánik trestnosti alebo dôvody nestíhateľnosti nemenia účastníctvo na prípravu. Dôvody zániku trestnosti alebo nestíhateľnosti sa viažu len k určitej osobe.

Pokiaľ by posudzovaná osoba konala spôsobom predpokladaným v § 21 ods. 1 TZ č. 300/2005 Z.z. úmyselne voči trestne nezodpovednej osobe (z dôvodu nedostatku veku, nepríčetnosti, nedostatku rozumovej a mravnej vyspelosti mladistvého mladšieho ako pätnásť rokov), išlo by o zdanlivú trestnú súčinnosť. Ak by takto kona­júca osoba nebola ani len uzrozumená s tým, že ide o trestne nezodpovednú osobu, mohla by zodpovedať za prípravu zločinu.

S účastníctvom súvisí otázka akcesority a osamostatnenia účastníctva. Akcesorita znamená závislosť javu akcesorného na inom jave. Akcesorita účastníctva v tomto zmysle znamená závislosť účastníctva a jeho trestnosti na trestnom čine, ku ktorému sa účastníctvo viaže. Zásada osamostatnenia naopak znamená nezávislosť účastníctva, jeho trestnosti, od hlavného trestného činu.

Akcesoritu (závislosť) účastníctva možno vykladať v dvoch významoch. Prvým je odvodzovanie trestnej zodpovednosti voči účastníkovi od právnej kvalifikácie tzv. hlavného trestného činu. V druhom význame akcesorita znamená, že kvalifikovanie určitého konania ako účastníctvo je podmienené rôznymi okolnosťami, ktoré sa týkajú tzv. hlavného trestného činu (napr. dosiahnutie určitého vývojového štádia trestného činu).

Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. je postavený na zásade akcesority účastníctva. Uvedená zásada je vyjadrená v návetí ustanovenia § 21 ods. 1 TZ slovami: "účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse..." Okrem toho zásada akcesority účastníctva je vyjadrená aj v § 21 ods. 2 TZ č. 300/2005 Z.z., podľa ktorého "na trestnú zodpovednosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje inak."

Zo zásady akcesority judikatúra odvodzuje záver, podľa ktorého nemožno posudzovať ako jeden pokračovací trestný čin spáchaný vo forme účastníctva také činy účastníka, ktorými sa zúčastňuje na skutkoch rôznych hlavných páchateľov. Ako jeden pokračovací trestný čin účastníctva však možno posúdiť účasť na trestných činoch rovnakého páchateľa.

Podľa rozhodnutia R 24/2005 "zo zásady akcesority účastníctva vyplýva, že účastníctvo podľa § 10 ods. 1 TZ na trestných činoch rôznych páchateľov nie je možné posúdiť ako jeden pokračovací trestný čin účastníctva, hoci by inak boli pre posúdenie všetkých takých útokov splnené podmienky uvedené v § 89 ods. 19 TZ