Alberto Musso, Diritto di autore sulle opere dell'ingegno letterarie e artistiche. (Autorské právo na literárne a umelecké diela.)

Monografia profesora Alberta Mussa s názvom, ktorý v preklade znie , patrí do edície komentárov k talianskemu občianskemu zákonníku Vedúcim autorského kolektívu tejto edície je v súčasnosti profesor Francesco Galgano, ktorý pôsobí, rovnako ako autor tejto monografie, na Bolonskej univerzite. Edícia komentárov Scialoja-Branca, ktorá vychádza už od roku 1943, obsahuje viac než 120 zväzkov, jej rozsah predstavuje vyše 50 tisíc strán a podieľa sa na nej viac ako sto autorov. Autor tejto monografie je profesorom na Katedre právnych vied Antonia Cicu na Právnickej fakulte Bolonskej univerzity a venuje sa najmä oblasti práva duševného vlastníctva.¹⁾

Predmetom monografie sú články 2575 až 2583 (kapitola I deviatej hlavy) piatej knihy talianskeho občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú právnu úpravu autorského práva na literárne a umelecké (autorské) diela. Tieto zákonné ustanovenia autor komentuje nielen vo vzťahu k podrobnejšej úprave obsiahnutej v zákone č. 633 z 22. apríla 1941 o ochrane autorského práva a iných práv súvisiacich s jeho výkonom²⁾ v znení neskorších predpisov, na ktorý výslovne odkazuje článok 2583 talianskeho občianskeho zákonníka, ale aj v súvislosti s komparáciou aktuálnych skúseností a v kontexte medzinárodných a komunitárnych princípov týkajúcich sa tejto problematiky (od početných harmonizačných smerníc, ktoré boli transponované do talianskeho práva od roku 1992, cez Bernský dohovor a Rímsky dohovor až po dohodu TRIPs a dve zmluvy WIPO z decembra 1996).

V rámci komentára zákonných ustanovení sú predmetom skúmania autorské diela vo vlastnom zmysle slova, ako aj veci a služby, ktoré sú predmetom práv súvisiacich s autorským právom alebo práv , ktoré sú zakotvené v článkoch 2578 a 2579 talianskeho občianskeho zákonníka a v súčasnej právnej úprave práva duševného vlastníctva sa ich rozsah neustále rozširuje (naposledy o "športové audiovizuálne práva").³⁾ Autor sa tiež zaoberá postavením maji teľov práv a používateľov, zmluvami, sankciami a spôsobmi právnej ochrany prostredníctvom správy digitálnych práv () z hľadiska primeranej rovnováhy záujmov smerujúcich k výhradnému používaniu diel a kolektívnych záujmov týkajúcich sa verejnej distribúcie. Na túto problematiku poukazuje aj doplnenie článku 70- do znenia zákona č. 633 z 22. apríla 1941 o ochrane autorského práva a iných práv súvisiacich s jeho výkonom⁴⁾ v znení neskorších predpisov zákonom č. 2 z 9. januára 2008 o ustanoveniach týkajúcich sa Talianskej spoločnosti autorov a vydavateľov,⁵⁾ ktorým sa povoľuje voľné a bezplatné šírenie obrazových a zvukových záznamov v nízkom rozlíšení alebo zníženej kvalite na vzdelávacie a vedecké účely prostredníctvom siete internet, pokiaľ cieľom tohto šírenia nie je