Antidiskriminačná klauzula.

Antidiskriminačnú klauzulu možno na prvý pohľad prezumptívne klásť do rozpravy, ktorá útočí na privilégium. Ibaže predovšetkým, ak nie výlučne v hodnotovom kontexte. Formálne totiž žiadne podstatnejšie rozdiely medzi nimi nie sú.

Dokonca ani dramatická vrava, ktorá, v mene detailnosti ideálov a zvlášť dajako dobovo solidárnejšie chápanej rovnosti, sprevádza tam, či inam mieriace zástupy dejinne rovných subjektov, sotva zastrie skutočnosť, že ide "len" o obsahovo premenlivú stránku akoby hodinovými ručičkami posúvaného príbehu. Nový rok, isteže, občas i v kontraste k minulému, môže priniesť nejednu prekvapivú novinku. Takto napríklad rok 1791 priniesol projekt Deklarácie práv ženy a občianky, ktorý vo svojej dobe novátorsky pripravila protofeministka a rojalistka Olympe de Gouges.¹⁾ Ostatne, aj rok 2017 prináša tiež niečo dosiaľ právne neartikulované, čo sa však stáva súčasťou platného právneho poriadku Spolkovej republiky Nemecko. Dňa 8. novembra 2017 bolo publikované rozhodnutie Spolkového ústavného súdu, ktoré do knihy narodení umožňuje písať niečo iné, než to, čo dosiaľ v rubrike pohlavie zahŕňalo disjunkciu weiblich/männlich a postavil tak zákonodarcu pred novú úlohu.²⁾

V kronikárovi dlhodobo známej ríše rubrík ide vlastne aj o jej opätovné potvrdenie. Vzhľadom na angažovanejší pohľad do stavu emancipačného príbehu sa však situácia môže evidovať odlišne. Napríklad na pozadí požiadaviek vzťahovaných na obsah, zahŕňajúci identitu, v rktorej ámci sa rozohráva zvlášť spor vzťahujúci sa na relevantný stav a rozsah príbehu inklúzie a exklúzie. Exklúzie nazeranej zo zorného uhla skupín či podskupín, ktoré sa, prinajmenšom z hľadísk rozsahu subjektívnych práv, cítia byť vylúčené zo žičlivého prostredia. V európskej minulosti napríklad z priečinka dobovo komunitárnej a dlhodobo ustálenej stavovskej istoty. Stavovská istota sa tak akosi menila na pocit anihilácie vždy aj vtedy, keď bola striedaná rozhodovaním o svojich členoch, pochádz