Argument ľudskej dôstojnosti v odôvodnení súdnych rozhodnutí

KUKLOVÁ, K.: Argument ľudskej dôstojnosti v odôvodnení súdnych rozhodnutí. Právny obzor, 103, 2020, č. 1, s. 3 - 12.

Human dignity argument in the court's reasoning. The text critically reflects the use of human dignity in the reasoning of court decisions. The author concludes that an increase in the tendency to include everything in dignity as an objective value may lead to the notion of a moral order of society, which in fact leads to a restriction of the subjective freedom of each individual.¹⁾

Key words: human dignity, paternalism, human rights

             Ľudská dôstojnosť postupne začína získavať v právnych diskusiách čoraz väčšiu pozornosť. Čo však môžeme pod týmto pojmom chápať? A akú povahu má ľudská dôstojnosť? Ak by sme chceli nájsť definíciu v právnom poriadku, hľadali by sme márne. Odpovede na to čo pod ľudskou dôstojnosťou môžeme chápať, musíme hľadať na iných miestach. Pomôcť môžu filozofia a právna veda, ktoré nám aspoň čiastočne môžu poskytnúť odpoveď.

             Pojem ľudská dôstojnosť sa najčastejšie skloňuje spolu s ľudskými právami. Rosen uvažuje o ľudskej dôstojnosti ako o ústrednom pojme, ktorý má významnú úlohu v modernom ľudskoprávnom diskurze.²⁾ Ak by sme v tomto kontexte uvažovali o ľudskej dôstojnosti, bolo by potom tromfom, ktoré má vždy najvyššiu hodnotu.³⁾ Ľudská dôstojnosť sa do popredia v ústavnoprávnom diskurze dostala až po krutostiach, ktoré poznačili ľudstvo po druhej svetovej vojne. V európskom priestore to možno vnímať najmä v Nemecku, ktoré sa vedome ústavne odklonilo od nacionál nesocialistického režimu. Ponímanie ľudskej dôstojnosti ako vyjadrenie morálnej hodnoty ľudskej autonómie zastrešuje možnosť extenzívneho výkladu ústavne zakotvených ľudských práv. Paradoxne sa tento koncept ľudskej dôstojnosti ujal v právnej obci a tešil sa pomerne veľkej obľube, pričom prvé hlasy kritikov sa začali objavovať až začiatkom 21. storočia.

             Jedným z najčastejších argumentov proti ľudskej dôstojnosti je ten, ktorý hovorí, že využívanie ľudskej dôstojnosti v odôvodnení súdnych rozhodnutí v skutočnosti podporuje paternalizmus a moralizmus, ktoré obmedzujú možnosti jednotlivca slobodne konať.

             Príkladom takéhoto prístupu je dnes už kultové nemecké rozhodnutie známe ako kauza Peep-show⁴⁾ Prípad, keď sa na miske váh objavila sloboda jednotlivca a hodnotovo objektívny poriadok, avšak tento hodnotovo objektívny poriadok prevážil. Podľa Spolkového ústavného súdu bol postup živnostenského úradu správny, keď odmietol prijať žiadosť o prevádzkovanie peep-show z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, pričom rozpor s dobrými mravmi je jedným zo zákonných dôvodov odmietnutia žiadosti. Napriek skutočnosti, že pojem dobrých mravov je relatívne neurčitým, bolo Spolkovému ústavnému súdu jasné, že pojem dobré mravy svojím obsahom zdieľa obsah hodnotového poriadku Základného zákona, ktorého elementárnou súčasťou je aj princíp ľudskej dôstojnosti. Porušenie hodnôt obsiahnutých v Základnom zákone nutne vedie k porušeniu dobrých mravov^.5)

             Spolkový ústavný súd sa primárne zaoberal dôstojnosťou striptérky, ktorá sa vyzlieka na pódiu, ktoré je obkolesené kabínkami s pozorovateľmi, ktorých identita je ukrytá. Ako je možné vytušiť už z predchádzajúcich riadkov, v tomto prípade bola použitá Objektformel⁶⁾ v najstriktnejšej podobe. Verejná prezentácia vlastného nahého tela bez ďalšieho nutne neznamená zásah do vlastnej ľudskej dôstojnosti.⁷⁾ Avšak špecifické podmienky peep-show "prisudzujú vystupujúcej žene, zbavenej dôstojnosti, úlohu objektu"⁸⁾ Ako príčiny daného Spolkový ústavný súd označil skutočnosť, že žena je absolútne izolovaná, a tiež samotný mechanizmus, v ktorom po vhodení mince sa otvorí okienko na určitý čas, znamená zbavenie danej situácie akéhokoľvek sociálneho rozmeru.⁹⁾ Súhlas vystupujúcej ženy nezmení na tomto hodnotení nič. "Takéto porušenie ľudskej dôstojnosti nemôže byť upravené či ospravedlnené tým, že žena vystupujúca v peep-show koná dobrovoľne. Dôstojnosť človeka je objektívnou nezrušiteľnou hodnotou, ktorej rešpektu sa nemôže človek účinne zriecť."¹⁰⁾

             Aj jurisdikcie v iných krajinách obdobne rozhodovali v prípadoch dotýkajúcich erotických, resp. pornografických prejavov vo vzťahu k ľudskej dôstojnosti. Najvyšší súd Izraela síce zrušil zákaz šírenia pornografického filmu v kauze Station Film Co. vs. Public Council for Film Censorship, avšak konštatoval, že pornografia predstavuje prejav nízkej sociálnej hodnoty, ktorý sa negatívne dotýka dôstojnosti žien.11 Toto konštatovanie sa následne plne prejavilo v argumentácii Najvyššieho súdu Izreala v Shin Case.¹²⁾ Väčšina súdu potvrdila zákaz vysielania pornografických kanálov na licencovaných káblových programoch. Hlavným dôvodom bola ochrana verejného cítenia, ktoré mohlo byť odvysielaním takéhoto materiálu poškodené, rovnako tak dôstojnosť žien, pretože ženy sú väčšinou v takýchto programoch zobrazované v podriadenej pozícii voči mužom. Izraelské rozhodnutie argumentačne kopíruje známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Kanady vo veci R. vs. Butler, kde plénum súdu potvrdilo ústavnosť trestného postihu za šírenie pornografického materiálu.¹³⁾

             Príkladov, keď štát zakázal aktivity, ktoré podľa ich zástancov "nikomu neškodia", sú len "virtuálnou realitou" či jednoducho "hrou na zločin", nie je v posledných rokoch málo. "V USA ide napr. o virtuálnu detskú pornografiu, v Európe zasa o laserovú hru simulujúcu zabíjanie ľudí, či tzv hod trpaslíkmi. Obhajcovia týchto aktivít argumentujú, že pri nich úplne absentuje reálna obeť (virtuálna detská pornografia, laserová simulácia zabíjania), alebo tu reálna obeť síce svojím spôsobom je, ale so svojou pozíciou súhlasí, je za ňu platená, a navyše jej nevzniká prakticky žiadna fyzická ujma (hod trpaslíkmi). "¹⁴⁾

             Kauza "hod trpaslíkom" sa odohrala vo Francúzsku, pričom o nej rozhodovala Komisia OSN pre ľudské práva.¹⁵⁾ Táto "hra" bola realizovaná v rámci diskoték, pričom jej hlavný princíp spočíval v tom, že hádzali sťažovateľa (osobu nižšieho vzrastu - trpaslíka) na krátku vzdialenosť (mal na sebe ochranný odev a dopadal na mäkkú podložku). Reakcia ministerstva vnútra bola rýchla a jasná. Ministerstvo vydalo obežník, v ktorom zakazovali "hod trpaslíkom". Sťažovateľ sa obrátil na francúzske súdy. Najvyššia inštancia správneho súdnictva sa rozhodla tento zákaz podporiť, pričom argumentovala tým, že "hod trpaslíkom" je ako taký v rozpore s ľudskou dôstojnosťou, a pretože ochrana ľudskej dôstojnosti je súčasťou verejného poriadku, tak orgán môže zakázať aktivitu, ktorá narúša verejný poriadok, aj napriek tomu, že táto aktivita je realizáciou práva na prácu a práva na podnikanie. Argumentácia sťažovateľa bola postavená na tom, že práve takýto zákaz je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou, pretože následkom tohto zákazu zostal bez práce, pričom vo Francúzsku nie je iná vhodná práca pre ľudí nižšieho vzrastu, a ochrana ľudskej dôstojnosti spočíva aj v tom, aby človek mal šancu slobodne si nájsť a vybrať prácu. Komisia potvrdila rozhodnutie vnútroštátneho súdu