Autorskoprávna ochrana versus ochrana hospodárskej súťaže (nielen) vo svetle judikatúry komunitárnych súdov

Na základe judikatúry a analýzy cieľov právnej úpravy autorského práva a práva na ochranu hospodárskej súťaže článok rozoberá vzájomný vzťah autorského práva a hospodárskej súťaže a otázok súvisiacich so všeobecnou aplikáciou oboch systémov ochrany. Príspevok sa zaoberá vzájomným vzťahom súťažného a autorského práva predovšetkým z hľadiska možného narušenia súťaže na trhu prostredníctvom dohôd obmedzujúcich súťaž, ako aj zneužívania dominantného postavenia.

Vzťah systému práv duševného vlastníctva, ktorého súčasťou sú aj autorské práva, a základných princípov fungovania hospodárskej súťaže sa na prvý pohľad vyznačuje permanentným konfliktom. Príčinou je zdanlivo rozdielna povaha cieľov, ktoré oba systémy ochrany sledujú. Cieľom súťažného práva, tak ako je zakotvený v zákone č.136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže¹⁾, ako aj v Zmluve o fungovaní Európskej únie (v ďalšom texte skrátene Zmluva), je riadne fungovanie trhu, ochrana súťaže viacerých podnikateľov na trhu, ktorý sa dosahuje minimalizáciou určitých výlučných práv. Práva duševného vlastníctva sú zásadne práva výlučné a nositelia tohto zákonného monopolu väčšinou slobodne rozhodujú o tom, či ich využitie povolia tretím osobám. Toto priznanie výlučnej povahy právam na nehmotné statky však za určitých okolností môže viesť u ich majiteľa k vzniku monopolnej trhovej moci. Napriek týmto zdanlivo odlišným cieľom však vzťah oboch systémov ochrany nemožno považovať za protichodný, ale naopak, navzájom sa dopĺňajú a v určitom smere možno hovoriť o ich vzájomnej podmienenosti.²⁾ Oba systémy právnej ochrany totiž sledujú, aj keď každý inými prostriedkami, v istom prieniku aj rovnaký cieľ, ktorým je podpora inovácie, ekonomického rastu, súťaživosti a v dôsledku toho zlepšenie blahobytu konečného spotrebiteľa. Napriek tomu, že konečný cieľ systému ochrany práv na výsledky tvorivej duševnej činnosti a systému ochrany pred zneužitím trhovej moci je v tomto zmysle spoločný a oba sa tak navzájom dopĺňajú, nemožno vylúčiť ani ich vzájomný stret. Ten nastane v situácii, ak sa výlučné právo, teda zákonom priznaný a chránený monopol na konkrétny predmet duševného vlastníctva, zmení na monopol trhový. Majiteľ predmetu duševného vlastníctva sa tak stane trhovým monopolistom s dominantným postavením a zároveň tak získa schopnosť, ktorá je typická pre každého nositeľa uvedeného postavenia, a to - vyjadrené v ekonomickej skratke - "poskytovať menej a požadovať viac".

Výlučne trhový monopol alebo dominancia však nie sú samy osebe protiprávne. Uvedený stret nastane až vtedy, ak majiteľ predmetu duševného vlastníctva túto schopnosť zneužije a zdanlivo pod zámienku legitímneho využívania výsledkov svojej inovačnej činnosti pristúpi ku konaniu, ktoré bude v rozpore so záujmami, na ochranu ktorých je zamerané protimonopolné právo. Toto právo tak začne plniť svoju regulačnú funkciu a povedie k odňatiu toho, čo systém ochrany výsledkov tvorivej duševnej činnosti udeľuje.

Uvedený konflikt medzi oboma úpravami je ešte výraznejší v oblasti komunitárneho práva. V nej je totiž potrebné prekonávať nielen problém medzi výlučnosťou práva duševného vlastníctva a odstraňovaním výlučnosti v záujme voľnej hospodárskej súťaže, ale aj konflikt medzi cieľom prekonávať hranice členských štátov EÚ pri predaji tovarov či poskytovaní služieb na jednej strane a územnej odlišnosti národných úprav práva duševného vlastníctva, v ktorom platí princíp teritoriality. Práva na predmety duševného vlastníctva však v sebe obsahujú exkluzivitu, ktorá môže predstavovať pre oblasť voľného pohybu tovarov, služieb a kapitálu určité nebezpečenstvo spočívajúce v monopole ich majiteľa udeliť územne obmedzený súhlas na využívanie predmetov týchto práv. V dôsledku toho sa práva na predmety duševného vlastníctva, vrátane autorského práva, potenciálne môžu stať prostriedkom obmedzovania súťaže, ako aj prostriedkom na parceláciu trhu.³⁾

Všeobecnou podmienkou, kedy dochádza k uplatneniu komunitárneho, ako aj slovenského súťažného práva v systéme práv duševného vlastníctva, v jeho rámci osobitne na autorské práva, je, ak je obchod medzi členskými štátmi . Základom slovenskej právnej úpravy ochrany hospodárskej súťaže sú predovšetkým § 4 ZOHS, ktorý definuje, čo sa považuje za dohodu, ktorá obmedzuje súťaž, a § 8 ZOHS, ktorý definuje, aké konanie podnikateľa sa považuje za zneužívanie jeho dominantného postavenia. Keďže slovenská právna úprava je plne harmonizovaná s komunitárnou právnou úpravou, tieto ustanovenia zodpovedajú na komunitárnej úrovni článkom 101 a 102 Zmluvy.

Vzájomný vzťah súťažného práva a práva duševného vlastníctva, ktorého súčasťou je aj autorské právo, sa riadi nasledujúcimi zásadami: