Bacon, F., Nová Atlantída.

Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2018, 68 s. ISBN 978 80 8202 043 7

            Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov v nadväznosti na vydanie prekladu Utópie od Thomasa Mora vydalo v roku 2018 prvý slovenský preklad spisu Nová Atlantída od Francisa Bacona, ktorý sa radí ku klasike svetovej utopickej a fantastickej literatúry. Knižka má spolu 68 strán, ale samotné Bacono- vo dielo tvorí z toho len 46 strán. Integrálnou súčasťou dielka je aj doslov od slovenského ľavicového filozofa a publicistu Lukáša Perného, ktorý knihu aj pripravil na vydanie. Autorkou slovenského prekladu je Mária Stanková.

             Text Bacon napísal zrejme v priebehu roku 1623. No dielo vyšlo až v roku 1627 - rok po smrti autora. Vydal ho Baconov tajomník Wiliam Rowley. Spis bol publikovaný nedokončený. Rowley ako príčinu uvádza, že Bacon v posledných rokoch života venoval väčšiu pozornosť "... spisovaniu dejín prírodných vied" a nie dokončeniu tohto utopického diela, ktoré malo obsahovať aj opis "...zákonodarstva najlepšieho štátu čo modelu občianskeho spoločenstva". Hlavným posolstvom textu tak zostala Baconova predstava o organizovaní vedeckého života v ideálnej spoločnosti, ktorá v mnohom predznamenala neskorší vývoj a vznik takých inštitúcií ako sú akadémia vied, výskumné ústavy a vedecké knižnice.

             Francis Bacon (1561 - 1626) patrí asi medzi najvýznamnejších mysliteľov prelomu 16. a 17. storočia. Bol potomkom významného anglického šľachtického rodu a od mladých rokov bol považovaný za zázračné dieťa - a to dokonca aj kráľovnou Alžbetou I. V rokoch 1573 - 1576 študoval na univerzite v Cambridge a neskôr vo francúzskom Poitiers. V rámci študijnej cesty po Európe okrem Francúzska navštívil aj Taliansko a Španielsko. V roku 1576 vstúpil do združenia barristerov a sudcov The Honourable Society of Gray>s Inn, v ktorom aktívne pracoval v období 1580 - 1582. V roku 1581 bol zvolený za poslanca a v roku 1582 sa stal barriste- rom (zjednodušene advokátom). Sám tvrdil, že chce svoj život zasvätiť život hľadaniu pravdy a službe vlasti a cirkvi. Ako poslanec si vyslúžil povesť liberálneho reformátora, ktorý sa snaží o poľudštenie a zjednodušenie práva a ktorý vystupuje proti despotizmu a starým feudálnym privilégiám. Obhajoval aj spojenie Anglicka, Škótska a Írska do trvalej únie ako garancie mieru na Britských ostrovoch.

             V nasledujúcich rokoch spravil aj veľkolepú politickú a právnickú kariéru, ktorej detaily nie je nutné rozpisovať. Spomeňme len, že táto vyvrcholila v rokoch 1617 - 1621, keď sa stal lordom - kancelárom kráľa Jakuba I. To bola funkcia dnes porovnateľná s ministerským predsedom. V roku 1621 bol však zbavený všetkých funkcií a pre údajnú korupciu uväznený v londýnskom Towere. K tomuto činu sa dokonca aj priznal. O tri roky neskôr bol omilostený, no venoval sa už iba vede a písaniu. Zomrel v roku 1626 na zápal pľúc, ktorý dostal v dôsledku podchladenia pri pokusoch s využitím ľadu na konzervovanie a dlhodobé uchovávanie mäsa.

             Treba zdôrazniť, že v skutočnosti trvalé miesto v dejinách nezískal politickou činnosťou, ale aktivitami vedeckými a publikačnými. Bacon - štátnik a politik - je úplne zatienený Baco- nom - filozofom a vedcom.

             Pôvodnou profesiou bol právnik a preto primárne bol vedecky činný v právnoteoretickej oblasti. V roku 1630 vydal napríklad dielo The Elements of the Common Law of England, ktoré sa zaoberá otázkou reformy anglického práva. Jeho názory v právnej oblasti vychádzajú z prirodzeno- právnej koncepcie a sú ovplyvnené antickou tradíciou. Hlavnou úlohou práva podľa neho je:

 - zabezpečenie ochrany ľudí pred smrťou

 - rozdelenie vlastníctva ich statkov a pozemkov

 - ochrana ich dobrého mena pred hanbou a potupou

             Známy a nasledovaniahodný je jeho výrok z 26. februára 1593, keď povedal: "Právo vzniklo na ochranu práv ľudí a nie aby živilo právnikov. Zákony musia vedieť čítať všetci a všetci ho musia poznať. Upravte ich, vložte do nich filozofiu, zbavte ich zbytočností a dajte ich do rúk bežnému človeku."

             Francis Bacon bol však súčasne aj hlboko veriacim človekom - kresťanom. Je aj autorom viacerých teologických diel, modlitieb a žalmov.

             Úplne prelomovým je však jeho vklad do teórie vedeckého poznávania. Môžeme vlastne povedať, že založil moderné prírodné vedy a bol jedným z priekopníkov dobovej vedeckej revolúcie. Presadzoval metódu induktívneho poznávania a pred špekuláciou a abstraktno-de- duktívnym prístupom preferoval experiment, pozorovanie a porovnávanie. Vytvoril aj metódu vyhodnocovania pozorovania alebo pokusu. Nové poznatky mali vychádzať z reálnych empirických skúseností. A na druhej strane veda a jej výsledky by mali byť aplikované do praxe - poslúžiť zlepšovaniu ľudského života a spoločnosti. Medzi jeho najvýznamnejšie diela v tejto oblasti patrí Novum Organum (Nová metóda) z roku 1620. Je tak považovaný aj za zakladateľa empiricizmu - teórie, podľa ktorej základom poznávania sveta sú vnemy, ktoré nám sprostredkujú naše zmysly.

             Ako kuriozitu môžeme uviesť, že aj pri tomto hyperaktívnom spôsobe života sa dokázal oženiť. Ako 45-ročný si vzal 14-ročnú Alicu Barnhamovú - hoci toto manželstvo nebolo údajne príliš šťastné.

             Nová Atlantída je dielo, ktoré sa nachádza akoby na priesečníku všetkých troch oblastí jeho tvorby: práva, prírodných vied a teológie.

             Dejová línia príbehu je veľmi