Bejček, J. Smluvní svoboda a ochrana slabšího obchodníka.

V priebehu minulého roka sa mi dostalo do rúk niekoľko odborných publikácií. Medzi nimi ma osobitne zaujala monografia významného českého profesora JUDr. Jozefa Bejčka ¹⁾ Publikácia, ktorá je bezpochyby aktuálna, obsahovo bohatá a spracovaná na vysokej odbornej úrovni. Zaslúži si pozornosť širšej právnickej verejnosti.

Pôvodne, po prečítaní podstatnej časti práce, som mala úmysel napísať podrobnú a rozsiahlu recenziu, v ktorej by som zoznámila čitateľa s podstatnými názormi autora na viacero základných otázok. Ukázalo sa, že zamýšľaný podrobný rozbor, hoci len vybraných otázok, by sa ani do rozsiahlej recenzie nevtesnal. Preto ponúkam čitateľovi len základnú informáciu o recenzovanej monografii s presvedčením, že každý, kto po nej siahne, mi dá za pravdu, že ide o dielo komplexné a inšpiratívne.

Ako uvádza autor, vychádza zo skúmania otázok vzťahu zmluvnej slobody, zásady rovnosti a ochrany slabšej strany ako základných východísk pre výskum vonkajších normatívne a individuálne rozhodovacích zásahov do zmluvnej slobody podnikateľov v situáciách ich nerovného postavenia, informačnej asymetrie a skutočnej či domnelej ekonomickej závislosti.

Svoje úvahy začína podrobným rozborom problematiky zmluvnej slobody, kde už v samotnom názve prvej kapitoly kladie otázku (kap. 1.) Nájdeme tu zaujímavé rozbory a úvahy o zásade rovnosti strán a zmluvnej slobode. Na to nadväzuje rozbor pojmu "slabšia strana". Autor sa na prvom mieste zaoberá spotrebiteľom ako slabšou stranou, ale prevažnú časť svojich úvah venuje podnikateľovi ako slabšej strane (malý a stredný podnikateľ).

V súvislosti s ochranou spotrebiteľa ako slabšej strany upozorňuje, že obsahová kontrola správnosti zmlúv (výpočet zakázaných dojednaní v zmluvách) má byť až poslednou možnosťou zásahu štátu do súkromnej autonómie strán. Mala by sa uplatniť len v prípade, že slabé postavenie spotrebiteľa sa nepodarí kompenzovať v dôsledku zlyhania zmluvy alebo súťaže za pomoci opatrení, ktoré zvyšujú jeho možnosť napríklad rozsiahle informačné povinnosti, čas na rozmyslenie a pod. Autor zdôrazňuje, že ochrana slabšej strany ani v spotrebiteľských zmluvách nemá zasahovať do obsahu základných dojednaní a individuálne dohodnutých podmienok. S odôvodnením, že "