BUJŇÁK, V., GAŇA, S., HODÁS, M. Teória a prax právnej normotvorby.

Normotvorba má v demokratickom a právnom štáte nezastupiteľné miesto hneď z viacerých dôvodov, na ktoré je potrebné nahliadať prostredníctvom úlohy zákona v štáte. Bez existencie zákonov by nebolo možné hovoriť demokratickom a už vonkoncom nie o právnom štáte, ale o spoločnosti, v ktorej nie sú regulované žiadne vzťahy, a to či už medzi obyvateľmi a štátom, alebo medzi obyvateľstvom navzájom. Rovnaký dôsledok však má aj nekvalitná legislatíva, ktorá sa z dôvodu nízkej kvality môže podpísať pod nejasnosť jej interpretácie a aplikácie, či pod nenaplnenie účelu zamýšľaného zákonodarcom. V krajnom prípade sa právna norma môže stať obsolentnou, čo vytvára priestor na vznik dier v právnom poriadku. Cieľom štátu teda nemá byť iba produkcia zákonov, ale kvalitných zákonov, ktoré sprehľadnia právny poriadok, posilnia právnu istotu a predvídateľnosť práva.

Tvorba zákonov je úlohou zákonodarného zboru, ktorým je v Slovenskej republike Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len "Národná rada"). Bolo by však naivné domnievať sa, že zákony píšu poslanci, obzvlášť ak ide o rozsiahle kódexy alebo zložité novelizácie. Tieto návrhy, ktoré sa majú neskôr pretaviť do formy zákonov, pripravujú skúsení pracovníci v oblasti legislatívy. Ich formovanie je však dlhodobým procesom, pri ktorom si musia osvojiť všetky vlastnosti, ktoré robia z obyčajného pracovníka skúseného legislatívca. Počas štúdia práva sa azda len máloktorý študent pohráva s myšlienkou stať sa v budúcnosti odborníkom na písanie právnych predpisov, prevažuje záujem o advokáciu, prokuratúru alebo justíciu. No nie každý dokáže predpokladať, kde skončí a čomu sa bude v skutočnosti v budúcnosti venovať. Práve z tohto dôvodu je predmetom na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave už niekoľko rokov predmet teória a prax legislatívy. V súčasnosti ide o povinný predmet pre všetkých študentov druhého ročníka magisterského stupňa štúdia, pričom jeho výučbu zabezpečujú práve traja autori tejto učebnice. Odbornosť autorov v oblasti normotvorby nie je možné spochybniť, a to z dôvodu, že tejto oblasti sa nevenujú len v teoretickej rovine. Mgr. Vincent Bujňák, PhD., získal skúsenosti v oblasti legislatívy v aplikačnej praxi predovšetkým počas ôsmich rokov spolupráce s koaličnými aj opozičnými poslancami Národnej rady. Podieľal sa na príprave zákonov, novelizácií, ale skúsenosti má aj na opačnej strane legislatívneho procesu, keď sa v rámci právneho tímu podieľal na príprave podania na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd), pričom nielen toto jedno podanie bolo pred Ústavným súdom úspešné, a teda svoju úlohu zohral aj ako "negatívny legislatívec". JUDr. Stanislav Gaňa, PhD., pracoval v rokoch 2003 - 2005 na odbore trestnej legislatívy a prevencie kriminality Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "Ministerstvo spravodlivosti"), pričom na svoju činnosť v legislatívnej oblasti plynulo nadviazal, keď od roku 2005 až do roku 2021 pôsobil na odbore legisla