Campanella, T., Slnečný štát. Preklad: Katarína Karabová. Doslov: Lukáš Perný.

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov pokračuje v - nazvime to už - tradícií vydávania slovenských prekladov diel klasických utopických autorov. V tomto roku obohatilo náš knižný trh vydaním prekladu klasického diela talianskeho renesančného filozofa Tommasa Campanellu (1568-1639) Slnečný štát, ktoré prvýkrát vyšlo v roku 1623 vo Frankfurte, hoci napísané bolo zrejme v roku 1602.

Slovenské vydanie obsahuje 108 strán, z toho priamo Campanellov text je na 77 stranách. Podstatnú časť knihy tvoria poznámky a doslov od PhDr. Lukáša Perného a Mgr. Kataríny Karabovej, PhD., ktorá zabezpečila aj preklad z latinského vydania z r. 1643.

Tommaso Campanella patrí medzi najoriginálnejších mysliteľov prelomu renesancie a baroka. Jeho osobný život bol značne dramatický. Hrial sa v priazni potentátov, no spoznal aj chlad väzenskej cely. Narodil sa v Kalábrii v rodine obuvníka. Ako dobové "Wunderkind" vstúpil v pätnástich rokoch do dominikánskeho rádu. Zrejme len cirkevná kariéra mu mohla umožniť získať kvalitné vzdelania, po ktorom túžil. Ako mnohé "zázračné deti" si osvojil predstavu o vlastnej výnimočnosti, no súčasne nedokázal vhodne "zapadnúť" do dobových spoločenských štruktúr a inštitúcií, čo ho privádzalo opakovane do problémov a konfliktov. Rozsah jeho záujmov aj vedeckej práce bol široký, no v dobách renesancie nie nezvyčajný: filozofia, teológia, matematika, logika, astrológia, démonológia, geografia, literatúra, história, politika.... Ako človek bol zrejme nesmierne vytrvalý, odolný, húževnatý, ba až fanaticky tvrdohlavý, idúci za svojím presvedčením bez ohľadu na následky.

Prvýkrát bol väznený a vyšetrovaný inkvizíciou v roku 1597. Po prepustení v Kalábrii, ktorá bola vtedy súčasťou Neapolského kráľovstva pod vládou španielskych Habsburgovcov, spoluorganizoval pod vplyvom mesiášských proroctiev v roku 1599 povstanie, ktoré však bolo prezradené. Bol uväznený, mučený a trestu smrti sa vyhol len tak, že predstieral šialenstvo. V neapolskom väzení strávil 27 rokov. No pomery v ňom neboli zrejme neznesiteľné, lebo za toto obdobie napísal svoje najvýznamnejšie diela vrátane Slnečného štátu. V roku 1626 bol na základe intervencie pápeža Urbana VIII. pod zámienkou prešetrenia jeho prípadu prevezený do Ríma a v roku 1629 definitívne prepustený. Bol potom pápežovým osobným poradcom v oblasti astrológie. V roku 1634 mu v dôsledku odhalenia nového sprisahania v Kalábrii hrozilo opätovné zatknutie a preto s francúzskou pomocou uteká do Paríža. Vo Francúzsku žil pod ochranou Ľudovíta XIII. a kardinála Richelieua, ktorý dúfal, že ho využije ako figúrku v nejakej protišpanielskej intrige. S penziou od kráľa sa utiahol do kláštora Saint Honoré, kde v roku 1639 zomiera.

Jeho osobnosť aj dielo sú veľmi komplexné, no historicky najväčší význam mal jeho spis Slnečný štát, vďaka ktorému bol považovaný za jedného z predchodcov utopického socializmu. Hoci výstižnejšie by bolo označenie "asketický kresťanský kasárenský komunizmus" s výraznými korporativistickými črtami, silným militarizmom a faktickým "vodcovským princípom". Za pravzor si ho teda môžu zobrať nielen socialistické a komunistické hnutia, ale aj fašisti a rôzne druhy autoritárskych diktatúr. No nepredbiehajme.

Pôvodný latinský názov diela je a v skutočnosti by sa mal prekladať skôr ako Mesto Slnka, ako aj je zaužívané v angličtine, ruštine, nemčine i francúzštine. V tejto recenzii sa však budeme pridŕžať tradičného slovenského a českého úzu - teda "Slnečného štátu". Dielo má podobu dialógu medzi anonymnými postavami: janovským admirálom a veľmajstrom rádu špitálnikov (z kontextu vyplýva, že Campanella mal zrejme na mysli Rád sv. Jána, známy aj ako Rád maltézskych rytierov). Text pôsobí trocha neusporiadane a akoby aj nedokončené. Je to azda dané prostredím, v ktorom dielo vzniklo (väzenie). Azda netreba zdôrazňovať, že ho musíme posudzovať v danom dobovom kultúrnom a spoločenskom kontexte.

Na začiatku diela janovský admirál bez dlhého úvodu jednoducho rozpráva svoj zážitok z návštevy ostrova Taprobane, ktorý sa nachádzal v Indickom oceáne. Názov vychádza z antického označenia pre Cejlón, no zmienka o tom, že sa nachádza "priamo na rovníku" (s. 5) napovedá, že ide o fiktívny ostrov. Cejlón je predsa len o niekoľko stupňov severnejšie. Admirál tu upadol do zajatia domorodcov.

V príbehu sa však neopisuje, ako sa z neho dostal a rozprávanie končí náhle, useknuto (s. 83).

V opise zriadenia Slnečného štátu a života jeho občanov taktiež nachádzame aj viacero protirečení. To len potvrdzuje tézu, že dielo nebolo v skutočnosti zo strany autora nikdy úplne dokončené. Epická zložka je minimalizovaná do niekoľkých viet a takmer celý rozsah je venovaný opisu "Slnečného štátu", ktorý je jedným veľkým mestom, či presnejšie obcou, ktorá v sebe zjednocuje všetky spoločenské, politické, ekonomické, výchovné, náboženské, vojensko-obranné, výchovno-vzdelávacie a pod. aspekty života.

Je rozložené na kopci obklopené siedmimi líniami hradieb, pričom v strede sa nachádza rozsiahly chrám (s. 6-9). Jednotlivé architektonické prvky majú svoj astrologický a numerologický význam. Urbanizmus a - dnes by sme povedali - "územná štruktúra" - sú tu neoddeliteľne spojené so sociálnou organizáciou.

V súčasnosti to dnes pôsobí zvláštne, no toto spojenie bolo v predstavách vcelku bežné až do polovičky 20. storočia. Jeho produktom sú nie len socialistické sídliská, ale napr. aj slovenské mestá ako Svit alebo Partizánske (v podobe "ideálneho industriálneho mesta" založené baťovským koncernom). Pravda, raz "hotové" mesto, ktoré svojou kompozíciou definuje aj spoločenské vzťahy, ich vlastne súčasne aj petrifikuje v akejsi vysnenej naplánovanej podobe.

Zriadene tejto obce Campanella odvodzuje od zásad prvých kresťanov - čo aj opakovane uvádza (s. 35, 37). Na čele obce je najvyšší kňaz zvaný HOH, čo údajne môžeme prekladať ako Slnko alebo Metafyzik (s. 11) - od toho pravdepodobne pochádza aj názov Mesto Slnka. Má k dispozícii zbor triumvirov označovaných ako Pon, Sin a Mor (Moc, Múdrosť, Láska). Triumvir Moc s podriadenými úradníkmi a veliteľmi má na starosti vojenské záležitosti a zrejme aj zahraničnú politiku (s. 11, 55). Múdrosť má v gescii slobodné umenia, priemysel, vedy a školstvo (s. 11-12, 55). Pre všetky vedné odbory má podriadených špecializovaných úradníkov. Láska má na starosti vzdelávanie detí, medicínu, poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat, kuchárske umenie a pod., no najmä všetko čo súvisí s pohlavným stykom, čo je v Slnečnom štáte veľmi dôležitá sféra, lebo výber partnerov sa pri tom riadi "vedeckými" metódami, azda by sme povedali eugenikou. (s. 16 a 27.), k čomu sa ešte vrátime.

Hlavné slovo pri riadení verejných záležitostí má Metafyzik, ktorý však konzultuje s uvedenými triumvirmi (s. 16). Tento Metafyzik má ale takmer absolútnu moc, resp. Campanella neuvádza nejaké jej formálne obmedzenia.

Nižšie úrady nesú označenie podľa určitých cností (Udatnosť, Veľkorysosť, Pravda, Dobročinnosť atď.). Volia do nich vždy toho, kto od detstva preukazuje vlastnosti pre tento post najvhodnejšie (s. 19). Je to možné hlavne preto, že občania Slnečného š