Charvát, P., Zrození státu. Prvotní civilizace Starého světa.

V súčasnosti neexistuje vedecká paradigma, v rámci ktorej by právny historik mohol a študovať v najstarších, starších, ale aj v mladších dejinných obdobiach. Niekedy bádatelia vzniku štátu vôbec nevenujú pozornosť; existenciu štátu chápu jednoducho ako Všeobecná štátoveda, teória ústavného práva či teória medzinárodného verejného práva sa síce vznikom štátu zaoberajú, no zameriavajú sa iba na vznik Politická filozofia zasa na vznik štátu nazerá cez prizmu (najmä cez prizmu koncepcie hypotetickej spoločenskej zmluvy), ktoré však na otázku, ako vzniká štát, nedávajú uspokojivú odpoveď (resp. odpoveď, ktorú na ňu dávajú, je príliš všeobecná a v istom zmysle aj špekulatívna a súčasne takpovediac "odtrhnutá" od sociálno-historickej skutočnosti.) V historickej vede, ktorej prístup k problému vzniku štátu je dozaista relevantný aj pre právnu históriu, sa vznik štátu poníma v rovine, t.j. ako historický proces, ktorý možno zakotviť do určitého priestoru a času a ktorý má určitý typický priebeh a zákonitosti. Pritom však vedecké názory na tento proces nie sú jednotné, čo má subjektívnu príčinu (pluralita teoretických východísk a interpretačných schém využívaných bádateľmi) i objektívnu príčinu (štáty v minulosti nevznikali podľa jednotného "vzorca", ale rôznymi spôsobmi).

V našom akademickom prostredí sa vznik štátu ešte stále poníma viac-menej v kontexte marxoidných evolucionistických koncepcií, založených na tézach L. H. Morgana¹⁾ a B. Engelsa,²⁾ resp. na určitom r