Darovacia zmluva v slovenskom občianskom práve

V článku sa autor zaoberá jednotlivými právnymi aspektmi právnej úpravy darovacej zmluvy v slovenskom občianskom práve. Aktuálnosť uvedenej témy zvýrazňujú aj súčasné rekodifikačné práce prebiehajúce v SR, ale aj v niektorých susedných štátoch. V úvode článok približuje darovaciu zmluvu z hľadiska jej pôvodu v rímskom práve a jej pojmových znakov. Následne sa príspevok zaoberá uzavretím darovacej zmluvy a podáva analýzu z hľadiska jej výkladu, platnosti, obsahu, ale venuje pozornosť aj jej nesplneniu a zodpovednostným súvislostiam z nej vyplývajúcim. Na záver v rámci úvah de lege ferenda autor načrtáva niektoré možnosti doplnenia súčasnej právnej úpravy. Avšak, ak má byť úprava darovacej zmluvy porovnateľná zo zahraničnými právnymi úpravami, bude si to vyžadovať jej podstatné rozšírenie, doplnenie a prepracovanie.

Otázky zmluvného práva sa v transformačnom období dostali aj v slovenskom súkromnom práve do popredia záujmu právnych teoretikov a praktikov. Aj v poslednom období boli publikované viaceré podnetné príspevky, ktoré do tradičných hľadísk pojednávania o zmluvnom práve v našom právnom prostredí vnášajú najnovšie európske právnokomparatívne prístupy a riešenia.¹⁾ V rámci systému bezodplatných zmlúv patrí osobitné miesto darovacej zmluve.²⁾

Ak nahliadneme do minulosti tohto inštitútu v kontinentálnom európskom kontexte, je vhodné začať od rímskeho práva. Darovanie () sa v klasickom rímskom práve nepokladalo za samostatný právny úkon. Rimania ho pokladali skôr za cieľ, praktický účel uskutočniteľný najrozmanitejšími právnymi úkonmi. nepatrilo v Ríme ani ku kontraktom ani k dohodám, ale bolo iba kauzou, teda bolo len právnym dôvodom odvodených spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva a vydržania. K darovaniu sa rímske právo vo svojej dobe stavalo veľmi zdržanlivo; ak niekto nadobudol vec bez protiplnenia, bolo to podozrivé, s darovaním mohlo byť totiž spojené úplatkárstvo.³⁾ Ako samostatný právny úkon sa darovanie začalo vyvíjať pod vplyvom legislatívnych úprav, ktoré zakazovali niektoré darovania. Vznikla potreba vymedziť pojem darovania, čo dospelo k tomu, že za darovanie sa pokladali všetky prípady, v ktorých z vôle strán sa majetok na strane darcu zmenšil a tomu zodpovedajúco sa zväčšil majetok na strane obdarovaného.⁴⁾ Z hľadiska právnych účinkov má prejavená vôľa darcu z vlastných prostriedkov rozmnožiť majetok obdarovaného ().⁵⁾ Ako osobitné spôsoby darovania poznalo už rímske právo darovanie pre prípad smrti () a darovanie s účelovým určením ().

Darovacia zmluva je asi najznámejším typom bezodplatnej zmluvy. Je výlučne inštitútom občianskeho práva. Využíva sa ako jedna z možných právnych foriem riešenia majetkových vzťahov medzi subjektmi občianskeho práva. Rozmanitosť faktických situácií, v ktorých sa uplatňuje, je veľká, a preto i frekvencia jej výskytu v praxi je častá, čo však vyvoláva niektoré aplikačné problémy vzhľadom na jej veľmi stručnú úpravu v našom Občianskom zákonníku (ďalej len OZ).

Podstatou darovacej zmluvy je dohoda, ktorou sa jeden účastník - darca bezodplatne a bez právnej povinnosti zaväzuje poskytnúť majetkový prospech druhému účastníkovi - obdarovanému, a ten dar prijíma.⁶⁾ Rozlišuje sa teda "darovacia zmluva" a "darovanie", ktorým je záväzkovoprávny vzťah vznikajúci na základe darovacej zmluvy medzi darcom a obdarovaným. Darovacia zmluva ako dvojstranný právny úkon predpokladá dve rôzne zmluvné strany a dva jednostranné právne úkony navzájom adresované a obsahovo zhodné.⁷⁾ Darovacia zmluva vždy vyžaduje konsenzus obidvoch strán; tým je vylúčené, aby niekto (darca) nanútil niekomu (obdarovanému) proti jeho vôli určitý majetkový prospech.

Pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú bezodplatnosť a dobrovoľnosť a niektoré pramene medzi tieto znaky zaraďujú aj predmet daru.

Pojmový znak bezodplatnosti v najvšeobecnejšom chápaní znamená, že sa obdarovaný darcovi nezaväzuje k poskytnutiu nijakej protihodnoty za dar, ktorá by bola vyjadriteľná v peniazoch.⁸⁾

Bezodplatnosť vymedzuje darovaciu zmluvu tým spôsobom, že darca za dar, prípadne za sľub darovania nemá dostať od obdarovaného nič, čo by malo majetkovú hodnotu.⁹⁾

Bezodplatnosťou sa odlišuje darovacia zmluva od kúpnej zmluvy a zámennej zmluvy, hoci na základe týchto zmlúv tiež dochádza k prevodu vlastníckeho práva.¹⁰⁾

Ak uvažujeme o začlenení darovacej zmluvy v rámci obvyklého členenia zmluvného práva na 1. dispozitívne zmluvné právo, ktorého úpravu nachádzame v občianskych zákonníkoch, 2. kogentné ochranárske zmluvné právo, ktoré je obsiahnuté v samostatných právnych predpisoch, a napokon v našich podmienkach máme na zreteli aj 3. špecifickú osobitnú obchodnoprávnu sústavu zmlúv obsiahnutých v Obchodnom zákonníku, potom darovaciu zmluva zaradíme do prvej z uvedených častí systému zmluvného práva.

Úpravu darovacej zmluvy v slovenskom právnom poriadku máme v tretej hlave ôsmej časti OZ, konkrétne v ustanoveniach § 628 až § 630. Uvedená úprava sa vzťahuje na darovaciu zmluvu bez ohľadu na povahu jej strán, teda aj zmluvu medzi podnikateľmi.¹¹⁾

Avšak v zmysle právnej úpravy § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka sa použitie právnej úpravy OZ obmedzuje na zmluvy upravené ako zmluvné typy len v OZ, a ak budú tieto zmluvy uzavreté medzi subjektmi uvedenými v § 261 ods. 1 a 2 len na osobitné ustanovenia OZ o príslušnom zmluvnom type.¹²⁾ Teda aj darovacia zmluva medzi uvedenými subjektmi sa bude spravovať príslušnými ustanoveniami OZ, ale všetko ostatné, čo priamo úprava darovacej zmluvy neupravuje, sa bude spravovať všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch (napr. splnenie, omeškanie, premlčanie náhrada škody, atď.).¹³⁾

Problematikou darovacej zmluvy sa ďalej budeme zaoberať so zameraním na otázky jej uzavretia, výkladu, platnosti, obsahu, nesplnenia a s tým súvisiacej zodpovednosti.

Základnými predpokladmi vzniku darovacej zmluvy sú dostatočné určenie predmetu darovania, prejav vôle darcu poskytnúť dar a prejav vôle obdarovaného prijať dar. Tento úmysel môže vyplynúť aj z označenia zmluvy alebo zmluvných strán.¹⁴⁾ Súhlasnému prejavu vôle obdarovaného prijať dar teda musí predchádzať poskytnutie určitého majetkového prospechu alebo sľub jeho poskytnutia zo strany darcu.

Darca si je vopred vedomý, že sa zrieka svojho vlastníctva v prospech obdarovaného a že za dar nedostane nijaké protiplnenie. Aj z tohto dôvodu vôľa darcu poskytnúť dar je výsledkom zrelej úvahy a spravidla odráža skutočnú vôľu darcu.¹⁵⁾

Darovať môže vec výhradne len jej vlastník. O tom, či vlastník vec daruje alebo nie, rozhoduje výhradne len on sám na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia.¹⁶⁾

Úprava darovacej zmluvy v zmysle OZ nevylučuje uzavretie darovacej zmluvy ako zmluvy v prospech tretieho v zmysle § 50.¹⁷⁾

Na strane darcu aj obdarovaného môže existovať pluralita subjektov, môžu nimi byť fyzické osoby, právnické osoby, ale aj štát. Pretože však ide o právny úkon, musia byť obidve strany na takýto právny úkon spôsobilé.¹⁸⁾

Podstatným je prijatie daru obdarovaným. Ak chýba prijatie daru obdarovaným, nejde o darovanie.¹⁹⁾

O darovaní nemožno hovoriť, ak v skutočnosti účastník, ktorý má byť darcom, robí právny úkon v úmysle poskytnúť tým niekomu, kto má byť obdarovaný, majetkový prospech, avšak obdarovaný tento majetkový prospech síce príjme, avšak nie ako dar, ale z iného právneho dôvodu. Napr. o darovanie nejde, ak jeden z dedičov odmietne dedičstvo, aby pripadlo inému dedičovi, a tento dedičstvo ako dedičstvo prijíma.²⁰⁾

Pri prijatí daru môže niekedy dôjsť aj k špecifickým situáciám, na ktoré zareagovala aj súdna prax (R 26/1992):

Podľa rozsudku NS ČR zo dňa 13.9.2001, sp. zn. 25 Cdo 1005/99: Vo všeobecnosti teda platí, že právny úkon môže urobiť aj maloletý - bez toho, aby bol zastúpený zákonným zástupcom, avšak za predpokladu, že obsah právneho úkonu zodpovedá z objektívneho hľadiska rozumovej a vôľovej vyspelosti, obvyklej u priemernej vzorky maloletých danej vekovej kategórie.

Obidva subjekty darovacej zmluvy musia prejaviť vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu. O dar nejde, ak niekto poskytne majetkový prospech bez úmyslu uzavrieť darovaciu zmluvu. To sú najmä prípady tzv. priateľských úsluh (ponúknutie cigarety), občianskej ochoty (príspevok na dobročinnú zbierku), či spoločenských konvencií (sprepitné) a pod.²¹⁾ V tejto súvislosti považujem za podstatné uviesť, že v návrhu nového OZ v ČR sa v § 17²²⁾ ods. 2 uvádza, že plnenie zo spoločenskej úsluhy nie je darovaním, ak je zo správania (vôle) strán zrejmé, že sa nechcú zmluvne zaviazať. Podobné rozlišovanie medzi darovaním a spoločenskými úsluhami by bolo vhodné, podľa môjho názoru, zaradiť aj do rekodifikovaného slovenského Občianskeho zákonníka.

Ustanovená forma darovacej zmluvy závisí predovšetkým od toho, či je predmetom darovania hnuteľná alebo nehnuteľná vec.

Ako však vyplýva z ustanovenia § 628 ods.1 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezodplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému, a ten dar alebo sľub prijíma. Ako teda vyplýva z daného ustanovenia, z hľadiska toho, či k podstate darovacej zmluvy ako právneho úkonu patrí len prejav vôle alebo sa vyžaduje aj určité reálne správanie, rozlišujeme darovaciu zmluvu vznikajúcu v dvoch formách: .

spočíva v tom, že súhlasný prejav vôle strán je súčasne sprevádzaný faktickým odovzdaním a prevzatím daru.²³⁾ V tomto prípade môže byť prejav vôle strán uskutočnený akýmkoľvek spôsobom, teda i konkludentne odovzdaním a prevzatím daru.²⁴⁾

Darovacia zmluva vzniká spravidla reálne, t.j. prejavom vôle darcu a obdarovaného spojeným s odovzdaním a prijatím predmetu darovania, ktorým obdarovaný vec preberie do svojej dispozície. Prevzatím veci sa rozumie faktické, fyzické uchopenie prevzatie veci "z ruky do ruky", ktorým dochádza k prevodu vlastníckeho práva k predmetu darovania z darcu na obdarovaného, vec prechádza do priamej dispozičnej sféry obdarovaného a zároveň z časového hľadiska je presne vymedzený aj okamih prevodu vlastníckeho práva. Citujem k tomu zo súdneho rozhodnutia (R 17/1986):

K odovzdaniu a prevzatiu predmetu daru považujem za zaujímavé uviesť aj stanovisko Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1005/99: "Vec, ktorá sa nachádza už pred darovaním v spoločnom byte darcu a obdarovaného, a ktorá je tu umiestnená na viditeľnom alebo aspoň verejne prístupnom mieste, pretože tu plní svoj úžitkový alebo estetický účel, možno ju platne darovať aj tak, že pri súhlasnom prejave vôle darcu aj obdarovaného vec neopustí miesto, na ktorom je uložená. Účel sledovaný odovzdaním a prevzatím veci je v uvedenom prípade dosiahnutý aj konkludentným konaním".²⁵⁾

Ako z uvedeného vyplýva, či je odovzdanie a prevzatie daru splnené aj bez fyzického odovzdania darovanej veci obdarovanému z ruky do ruky, a či teda stačí len symbolické prevzatie, z ktorého vyplýva vôľa strán na to, aby sa obdarovaný stal vlastníkom veci, závisí vždy od okolností konkrétneho prípadu, najmä od povahy darovanej veci, jej hmotnosti, umiestnenia, od situácie, za ktorej došlo k darovaniu, od vzťahu darcu a obdarovaného a pod.²⁶⁾ (napr. hudobné nástroje plniace sčasti úžitkový a sčasti dekoratívny účel umiestnené už v dobe pred darovaním v spoločnom byte, v ktorom žili darca aj obdarovaný, pričom všetci členovia domácnosti k nim mali voľný prístup).

Druhou formou darovacej zmluvy je , ktorou darca sľubuje poskytnúť určitý majetkový prospech obdarovanému, ktorý tento sľub daru prijíma. Sľubom daru sa darca zaväzuje uskutočniť v budúcnosti v stanovenej lehote reálny akt darovania.²⁷⁾ V uvedenom prípade zákon vyžaduje, aby darovacia zmluva bola uzavretá v písomnej forme. Ak je darovacia zmluva uzavretá v konsenzuálnej forme, písomná forma sa vyžaduje, aj keď ide o darovanie hnuteľnej veci. Nedodržanie zákonom predpísanej formy darovacej zmluvy je sankcionované absolútnou neplatnosťou v zmysle § 40 OZ.

O darovaciu zmluvu by nešlo v prípade samostatného písomného záväzku darcu bez prejavu vôle obdarovaného, že sľub daru prijíma.

Uzavretá darovacia zmluva sa vykladá prioritne podľa spoločného úmyslu zmluvných strán, teda darcu a obdarovaného. Pri zisťovaní, či strany mali spoločný úmysel a v kladnom prípade aký, treba prihliadať na všetky závažné sprievodné okolnosti ako napr. predchádzajúce vzájomné vzťahy zmluvných strán, ich vzájomnú komunikáciu, ktorá predchádzala uzavretiu zmluvy, správanie strán po uzavretí zmluvy, ale aj na povahu a účel