Dvadsiate výročie prijatia rozsudku Medzinárodného súdneho dvora vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.

In its Judgment of 25 September 1997, the Court asserted that Hungary was not entitled to suspend and subsequently abandon, in 1989, the works on the Nagymaros project and on the part of the Gabčíkovo project for which it was responsible. Czechoslovakia was entitled to proceed, in November 1991, to the "provisional solution". On the other hand, Czechoslovakia was not entitled to put into operation, from October 1992. The Court decided that Hungary and Slovakia must negotiate in good faith in the light of the prevailing situation and must take all necessary measures to ensure the achievement of the objectives of the said Treaty, in accordance with such modalities as they might agree upon. Hungary was to compensate Slovakia for the damage sustained by Czechoslovakia and by Slovakia. Slovakia was to compensate Hungary for the damage it had sustained because of the putting into operation of the dam. In 1998, Slovakia filed in a request for an additional Judgment in the case. Slovakia considered such a Judgment necessary because of the unwillingness of Hungary to implement the Judgment. After the filing by Hungary of a statement of its position on Slovakia´s request, the Parties resumed negotiations and informed the Court on a regular basis of the progress in them.

Cieľom príspevku¹⁾ je pripomenúť si 20. výročie prijatia rozsudku Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu v právnom spore medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (Gabčíkovo - Nagymaros Project). V roku 2017 sme si rovnako pripomenuli 40. výročie podpísania zmluvy o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros medzi Československom a Maďarskom. Uvedené výročia slúžia ako dobrý dôvod na posúdenie právnych aspektov dlhoročného sporu, ktorý je v súčasnosti vedený v registri MSD ako najstaršia otvorená kauza, pretože rozsudok v uvedenej veci dosiaľ nebol vykonaný, s výnimkou niektorých prechodných dohôd v o vodohospodárskej oblasti.

Je 25. september 1997. V súdnej dvorane Paláca mieru v Haagu je tak ticho, že by človek mohol počuť spadnúť špendlík. Predseda MSD Schwebel začína čítať rozsudok vo veci Sústava vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros (Maďarsko/Slovensko), striedajúc - tak ako je zvykom v konaní pred MSD - anglický a francúzsky jazyk. Zhromaždení zástupcovia strán, advokáti, experti, diplomati a účastníci z radov verejnosti nedočkavo očakávajú, aký bude konečný verdikt medzinárodného súdu vo veci, ktorá dlhé roky zaťažuje bilaterálne politické vzťahy najprv Československa a potom samostatnej Slovenskej republiky so susedným podunajským štátom Maďarskom.

Napätie prítomných narastá vo chvíli, keď sa predseda súdu púšťa do čítania výrokovej časti rozsudku. Ticho, avšak zreteľne vyslovuje jednotlivé výroky a výsledky hlasovania o odpovediach na otázky strán spoločne predložené súdu v osobitnej dohode z roku 1993 o predložení sporu o Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros na rozhodnutie MSD...

Skôr ako ich bližšie uvedieme, možno by bolo vhodné pripomenúť si niektoré právne a faktické skutočnosti, ktoré predchádzali tejto významnej udalosti.

Spor medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Maďarskou republikou sa týkal plnenia a skončenia zmluvy o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a súvisiacich dokumentov a taktiež výstavby a uvedenia do prevádzky "dočasného riešenia". Zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros v roku 1977 podpísali Československá socialistická republika a Maďarská ľudová republika.

V bode 15 rozsudku sa uvádza, že "Zmluva definuje výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel stranami ako "spoločnú investíciu." Podľa preambuly zmluvy sa Sústavou vodných diel malo dosiahnuť "všestranné využívanie prírodného bohatstva Dunaja v úseku Bratislava - Budapešť pre rozvoj vodného hospodárstva, energetiky, dopravy, poľnohospodárstva a ďalších odvetví národného hospodárstva zmluvných strán". Základným cieľom spoločnej investície bola teda výroba elektriny, zlepšenie plavby na príslušnej časti Dunaja a protipovodňová ochrana. Zároveň, podľa podmienok zmluvy, sa zmluvné strany zaviazali zabezpečiť, aby sa, v súvislosti s výstavbou a prevádzkou Sústavy vodných diel, nezhoršovala kvalita vody v Dunaji a zabezpečiť splnenie požiadaviek ochrany prírody, ktoré sa vyskytnú v súvislosti s realizáciou a prevádzkou Sústavy vodných diel."³⁾

Od roku 1977 sa udiali viaceré zmeny v politickej a hospodárskej oblasti. Mnohé mali priamy či nepriamy vplyv na postoj zmluvných strán k plneniu zmluvných povinností podľa zmluvy z roku 1977. Pokiaľ ide o Československo, schyľovalo sa k jeho rozdeleniu, hoci v čase vzniku sporu ešte vystupovalo ako spoločný štát s federatívnym usporiadaním. Vzhľadom na to, že zmluva z roku 1977 sa týkala územia Slovenskej republiky a Maďarska, tak na úrovni federácie či na úrovni Českej republiky nebol sporu prikladaný taký význam ako na Slovensku, kde, navyše, stavba vodného diela Gabčíkovo už bola vo vysokom štádiu realizácie. , v súlade so zaužívanými pravidlami medzinárodného práva by v prípade rozdelenia štátu spor zdedila Slovenská republika v rámci riešenia otázky sukcesie nástupníckych štátov po ČSFR do záväzkov z medzinárodných zmlúv, archívov, majetku a dlhov. V tomto zmysle možno chápať aj notifikáciu nezáujmu Českej republiky byť aktívnejším účastníkom uvedeného sporu, adresovanú slovenskej strane v rámci procesu rozdelenia ČSFR.

Osobitná dohoda o predložení sporu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o projekte Gabčíkovo - Nagymaros Medzinárodnému súdnemu dvoru⁴⁾

Osobitná dohoda (tzv. kompromis) bola podpísaní v Bruseli 7.4.1993 na úrovni štátnych tajomníkov ministerstiev zahraničných vecí.⁵⁾ Dohoda nadobudla platnosť výmenou ratifikačných listín 28.6.1993 na základe článku 6 ods. 2 dohody. Dňa 2.7.1993 bola osobitná dohoda spoločne notifikovaná tajomníkovi MSD. Slovenská republika zaregistrovala osobitnú dohodu pri Sekretariáte OSN v súlade s článkom 102 Charty Organizácie Spojených národov.⁶⁾

Prijatie osobitnej dohody bolo motivované najmä záujmom Slovenskej republiky a Maďarska eliminovať politický rozmer problému a preniesť celú citlivú diskusiu z politickej roviny výsostne do právnej roviny. Tento záujem silne podporovala Komisia Európskych spoločenstiev. Riaditeľ P. Benavides z generálneho direktoriátu (DG) pre vonkajšie vzťahy ES sa aktívne zúčastňoval na viacerých expertných rokovaniach Československej federatívnej republiky a Maďarskej republiky prakticky od vzniku sporu.

Expertné rokovania o osobitnej dohode s Maďarskou republikou boli mimoriadne zložité. Účasť na nich bola pre autora článku "škola života" v praktických otázkach riešenia sporov na úrovni diplomacie a medzinárodného práva.⁷⁾ Do prvých fáz odborných právnych diskusií sa okrem zapájali za slovenskú stranu prof. JUDr. Juraj Cúth, DrSc., autor prvej slovenskej monografie o medzinárodných riekach, a doc. JUDr. Zoltán Valentovič, CSc., obaja z právnickej fakulty UK v Bratislave. Avšak treba otvorene priznať, že bez pomoci právnych poradcov - medzinárodných právnikov, ktorí aktívne alebo v minulosti pôsobili na federálnom ministerstve zahraničných vecí na odbore medzinárodného práva, by slovenská strana len ťažšie bola schopná optimálne negociovať príslušné právne texty. Na Slovensku jednoducho chýbali skúsenosti. Rozhodujúci podiel v tomto smere mal JUDr. Peter Tomka, CSc., pôsobiaci na MZV ČSFR, ktorý sa neskôr stal i oficiálnym zástupcom (agentom) Slovenskej republiky v konaní pred MSD.

Hlavný účel osobitnej dohody spočíval v spoločnom sformulovaní právnych otázok, na ktoré mal dať definitívnu odpoveď MSD. Samozrejme, obidve strany chceli otázky čo najpresnejšie právnicky formulovať tak, aby zohľadňovali ich budúcu právnu argumentáciu. Spomínam si, ako dlho trvalo, kým sa napríklad našiel obojstranne prijateľný text otázky, obsahujúcej vymedzenie pojmu