Európa v horizonte konštrukcie

The purpose of the text is to give a message on Europe as a construction beginning by initiative of Robert Schuman projected also into archetypical text of the European integration - the Treaty establishing European Coal and Steel Community. The 60th anniversary of the ECSC is understood as FrenchGerman story inspirating the European legal unification with later logo of the European Union within a regime of the Maastricht Treaty, the Lisbon Treaty and not always adequately respected Schuman's requirement actually by EU member states agreed on Eurolevel project on the one hand, especially when it's going on without appropriate supranational base insuring its functioning as it is shown on the example of Single European currency on the other. Europe as a construction is a continuing story which is also projected into a postMaastricht expression Europeanization and to the Lisbon Treaty merging the Union and the Community. Its next form could be find in the Treaty on Stability and Governance signed in March 2012. Thus contemporary times are not marked only by classical requirement of integration of higher density of supranationality laid over the state but even a perpective of potential creation of new unions over the European Union as it is still understood.

Keď sa ako ozvena práve v Paríži poriadanej Svetovej výstavy z rokovacích priestorov Medzinárodného kongresu právnej komparatistiky v roku 1900 ozývalo, že nacionalizmus by mal ustúpiť univerzalizmu, sotva kto asi tušil, že sa po piatich desaťročiach dvoma svetovými vojnami spustošená Európa miesto dôrazného plédovania za "svetové právo", ktoré aj vďaka sérii predpokladaných "kompromisov" pre "civilizované ľudstvo" malo postnegociačne nastúpiť a ako "právo 20. storočia" byť planetárne "spoločné",¹⁾ uchýli k regionálnejšej uniformite a aproximačnej harmónii zomknutej dnes už sotva zopakovateľným západoeurópskym premostením uhlia s oceľou.

Ašpirovať na taktnú reprodukovateľnosť série okamihov spred šiestich desaťročí zahŕňa tu však ale zrejme skôr odkaz na techné zmostenia než možnosť prinavrátiť atmosféru, v ktorej supranacionálne zmocnenie sa háld a ingotov bolo prebiehalo a bez ich pozadia i ďalej v iných časoch a čoraz ďalších oblastiach ambiciózne, no vo viacerých ohľadoch i krízovo prebieha.

Parížska zmluva či Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO) podpísaná na päťdesiat rokov dňa 18. apríla 1951 v Paríži sa stala archetypálnou západoeurópskou integračnou prvotinou, oživenou mladou, eufóriou prežitia svetového vojnového konfliktu rozbehnutou komunitou francúzsky hovoriacich rodákov s koreňmi v šestici západoeurópskych štátov, ktorá sa neskôr nielen v muzeálnom povedomí zahniezdila ako Šesťka z Messiny.

Paperbacková encyklopedickosť umožňuje svoreň ESUO vtedajších, ešte vždy zlatých čias vŕšenia zenitu kontingentov uhlia a ocele, v rámci Európskeho spoločenstva uhlie a ocele (či Montánnej únie) ešte i pekných pár rokov ďalej identifikovať ako európsku medzinárodnú organizáciu, ktorá v časoch povojnovej obnovy v danej doméne (a tiež modelovo, ako sa ukázalo neskôr i mimo nej) dokázala vzorovo prispieť, medziiným, k odstráneniu prekážavých colných bariér, obmedzení, kvót, k zabezpečeniu férovosti hospodárskej súťaže, ba aj k voľnému pohybu osôb pracujúcich v uhoľnom a oceliarskom priemysle s potencialitou, ba perspektívou decrescenda statusovo spriaznenej exkluzivity, resp. neskoršieho prekonania vtedy aktuálneho zúženia okruhu pohyblivých osôb na pracujúcich v štôlniach a hutiach štátov zakladateľov. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlie a ocele vstúpila do platnosti dňa 23. júla 1952, teda po uplynutí niekoľkých rokov od utvorenia colnej únie medzi belgickou, holandskou a luxemburskou štátnosťou, resp. štátnosťami, ktoré sa sprvu najmä v danom ohľade prestrešili formáciou Benelux.

Navyše, o rok a pár týždňov po nadobudnutí platnosti Zmluvy o založení ESUO vstúpil dňa 3.9.1953 do platnosti Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zapriečinkovaný do prostredia Rady Európy.

V päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia tak boli položené právne základy umožňujúce konštatovať kreáciu novej moci: Nová, dodnes aktuálna dvojrovinne štruktúrovaná európska súdna moc v komunitárnej rovine dala o sebe svojho času hmatateľnejšie vedieť najmä vďaka sérii rozhodnutí v rámci konaní o predbežnej (prejudiciálnej) otázke predovšetkým po uzavretí Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, podpísanej v marcovom Ríme roku 1957.

Systémom Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vytvorený a nad rešpektovaním garantovaných slobôd a práv bdejúci Európsky súd pre ľudské práva sa v prostredí Rady Európy začal seriálne zviditeľňovať v porovnateľnom časovom horizonte, no od inštitucionalizovanej komunitárnosti i neskoršej úniovosti zostal z viacerých dô