Európska únia a boj proti extrémizmu

V posledných dvoch desaťročiach sa v Európe môžeme stretnúť s nárastom extrémistických prejavov. Tieto prejavy súvisia najmä s prisťahovalectvom a rasovou neznášanlivosťou. Pojem extrémizmus pochádza z latinského termínu "" a označuje najďalej ležiacu pozíciu, a preto ho možno vnímať ako krajný, premrštený, výstredný postoj. Najčastejšie sa jeho význam spája s politickými stranami a hnutiami, ktoré bývajú označované za ultrapravicové, či ultraľavicové.¹⁾ Pojem extrémizmus sa však používa iba v našich zemepisných podmienkach, v rámci Európskej únie sa častejšie používa označenie rasizmus a xenofóbia.²⁾

Európska únia sa už koncom minulého storočia snažila reagovať na tieto prejavy rasovej neznášanlivosti a xenofóbie. Koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia boli prijaté viaceré rezolúcie.³⁾ Tieto postupy však nepriniesli želateľný výsledok.

Potrebu zjednotenia postupu na potláčaní rasizmu a xenofóbie vyjadrila Rada v roku 1996 a prijala .⁴⁾ V rámci tohto dokumentu sa členské štáty zaviazali zabezpečiť účinnú súdnu spoluprácu pri trestných činoch týkajúcich sa najmä verejného podnecovania k diskriminácii, násilia alebo rasovej nenávisti, verejného rozširovania materiálov obsahujúcich prejavy rasizmu a xenofóbie.

Následne v roku 1997 Európska únia vyhlásila rezolúciu proti rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu⁵⁾ a zároveň bol tento rok vyhlásený za Európsky rok boja proti rasizmu.⁶⁾ Pre zefektívnenie boja proti rasizmu v rámci Európskej únie bola v tomto roku vytvorená Európska sieť proti rasizmu.⁷⁾ Členmi sú mimovládne organizácie z jednotlivých členských štátov. Cieľom tejto siete je formulovať pozície Európskej únie vo vzťahu k rasizmu a nediskriminácii. Na národnej úrovni je cieľom informovať členov o vývoji danej problematiky v rámci Európskej únie. V tomto roku bolo tiež zriadené .⁸⁾ Hlavným cieľom strediska bolo poskytovanie objektívnych, spoľahlivých a porovnateľných údajov na európskej úrovni o javoch rasizmu, xenofóbie a antisemitizmu únii a jeho členským štátom, s cieľom pomôcť im pri prijímaní opatrení alebo formulovaní smerov činnosti v rámci ich príslušných oblastí pôsobnosti. Stredisko skúma rozsah a vývoj javov a prejavov rasizmu, xenofóbie a antisemitizmu, analyzuje ich príčiny, následky a účinky a skúma príklady dobrej praxe. V roku 2003 sa do pôsobnosti strediska, okrem iného, doplnila aj povinnosť zverejňovať výročné správy o situácii týkajúcej sa rasizmu a xenofóbie v spoločenstve.⁹⁾ V roku 2007 sa stredisko transformovalo na

Ďalším posunom v tejto oblasti bolo prijatie Amsterdamskej zmluvy.¹¹⁾ Amsterdamská zmluva významne posilnila rámec spolupráce v oblasti trestného práva. Amsterdamská zmluva za cieľ tretieho piliera označila "priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti".¹²⁾ Zároveň posilnila právomoci Európskej únie na prijatie nástrojov na boj proti rasizmu a xenofóbii. Mohli byť založené jednak na čl. 13 Zmluvy o Európskych spoločenstvách a novom čl. 26 Zmluvy o Európskej únii vzťahujúcom sa na spoločný post v oblasti slobody bezpečnosti a práva.¹³⁾

Prijatím Lisabonskej zmluvy¹⁴⁾ sa zrušil tretí pilier. Právny rámec na kontrolu trestnej činnosti a extrémizmu je vytvorený v čl. 61 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Únia sa usiluje o zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti prostredníctvom opatrení na predchádzanie trestnej činnosti, rasizmu a xenofóbie a na boj proti nim prostredníctvom opatrení na koordináciu a spoluprácu medzi policajnými a justičnými orgánmi a inými príslušnými orgánmi, ako aj vzájomným uznávaním rozsudkov v trestných veciach a v prípade potreby aj aproximáciou trestnoprávnych predpisov.

Významným krokom bolo v tejto oblasti spracovanie a predloženie návrhu rámcového rozhodnutia o boji proti rasizmu a xenofóbii.¹⁵⁾ Keďže legislatívny proces pri príprave účinných nástrojov nenapredoval želaným spôsobom, Európsky parlament prijal uznesenie,¹⁶⁾ v ktorom vyjadril poľutovanie nad tým, že Rada ani po piatich rokoch rokovaní nedokázala prijať návrh rámcového rozhodnutia o boji proti rasizmu a xenofóbii, a naliehavo vyzval predsedníctvo Rady, aby obnovilo prácu na tomto rozhodnutí, a Radu, aby dosiahla dohodu, na základe ktorej sa rozhodnutie explicitne rozšíri o homofóbne, antisemitské a islamofóbne trestné činy a o iné typy činov motivovaných fóbiou či nenávisťou založenou na etnickom pôvode, rase, sexuálnej orientácii, náboženstve alebo iných iracionálnych dôvodoch. Zároveň parlament vyzval členské štáty, aby posilnili trestnoprávne opatrenia zamerané na aproximáciu sankcií za takéto trestné činy v rámci celej Európskej únie a vyzval členské štáty, aby účinne vykonávali antidiskriminačné smernice. Vzhľadom na to, že aj napriek prijatému uzneseniu sa nepodarilo prijať účinné právne prostriedky na pôde Európskej únie, Európsky parlament v roku 2007 prijal niekoľko právnych aktov na podporu prijatia účinných prostriedkov na boj proti rasizmu a xenofóbii.¹⁷⁾

Po niekoľkoročnej snahe sa napokon podarilo prijať Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva¹⁸⁾ (ďalej len rámcové rozhodnutie). Rámcové rozhodnutie bolo prijaté na základe vtedajšieho čl. 29 Zmluvy o Európskej únii.¹⁹⁾ Pozostáva z Preambu