Harmonizácia kolektívnej správy

The article deals with the latest legislative step of the EU Commission in the field of collective management. Proposal for a Directive of the European Parliament and of the Council on collective management of copyright and related rights and multi-territorial licensing of rights in musical works for online uses in the internal market could be considered as the revolutionary initiative, the final call for the harmonization of the collective management of copyright and related rights. Despite the very need of the EU legislation harmonizing the conduct of the special services provided by the collective administrators - legal persons mostly based on the principle of representation of its members and other (contractual) right holders - the job seems to be completed. Lots of unanswered questions and open issues are left behind. The proposal contains two main areas of regulation: (i) the collective management organisation and (ii) multi-territorial licensing of the music for online use. On the one hand side there is a call for transparency, efficiency and responsible exercise of the collective management from the side of the collective management organisation itself (and its representatives, CEOs etc.) targeting the benefit of the right holders and users as well, but on the other hand side there is no regulation of the legal status of the collective management organisation or the supervision (national or EU based) over the collective management exercise. The second area - multi-territorial licensing stopped also on the halfway while the regulation deals only with the music work and shall not apply to the audio-visual works, literary works and the producers rights (phonograms or film) nonetheless. However, there are two current Presidency compromise proposals and the debate is still open, so there is still chance to adjust the proposal to have the reasonable and functional harmonization.

Európska komisia predstavila v roku 2012 návrh novej smernice o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom (ďalej len "návrh smernice").¹⁾

Návrh smernice sa počas rokovaní pracovnej skupiny Rady Európskej únie, samozrejme, ďalej vyvíja a do istej miery aj mení a dopĺňa.²⁾

Hoci v súčasnosti neexistuje právna úprava na európskej úrovni, ktorá by upravovala oblasť kolektívnej správy, možno vychádzať z práce expertnej skupiny Európskej komisie pre autorské právo a súvisiace práva.³⁾

Kolektívna správa predsavuje zložitú oblasť,⁴⁾ a to osobitne s ohľadom na cezhraničný dosah výkonu tejto činnosti, a teda sa jej harmonizácia javí čoraz viac ako nevyhnutná.

Jednou z najdôležitejších funkcií kolektívnej správy je umožnenie uplatnenia autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom vtedy, keď to nie je možné alebo účelné prostredníctvom individuálnej správy práv. Vzhľadom na veľký počet používateľov a použití predmetov ochrany autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom na rôznych miestach a v rôznom (ale i zhodnom) čase⁵⁾ nemajú nositelia práv možnosť individuálne sledovať všetky takéto použitia, rokovať s používateľmi o podmienkach licenčnej zmluvy, uzatvárať tieto zmluvy a vyberať odmeny za použitie svojich predmetov ochrany. Licencia (súhlas na použitie) od príslušného nositeľa autorských práv alebo práv súvisiacich s autorským právom je potrebná v prípade každého použitia chráneného diela autora (napr. hudobného diela) alebo iného predmetu ochrany (napr. zvukového záznamu alebo umeleckého výkonu). K použitiu predmetov ochrany môže dochádzať tak (napr. premietanie filmov v kine), ale čoraz častejšie aj (napr. on-line počúvanie hudby). V niektorých oblastiach poskytujú licencie priamo jednotliví nositelia práv (napríklad filmoví producenti), v iných oblastiach zohráva veľmi dôležitú úlohu kolektívna správa práve z dôvodu, že individuálne vysporiadanie nie je možné alebo je neúčelné. Nositelia práv zverujú výkon svojich majetkových práv organizácii kolektívnej správy, ktorá tieto práva spravuje.⁶⁾ Okrem toho organizácia kolektívnej správy poskytuje služby, ktoré zahŕňajú poskytovanie licencií používateľom,⁷⁾ spravovanie a prerozdeľovanie finančných príjmov (odmien, náhrad odmien, primeraných odmien) z poskytnutia oprávnení na použitie predmetov ochrany, ako aj ochranu a vymožiteľnosť práv a oprávnených nárokov nositeľov práv.

Organizácie kolektívnej správy tak plnia najmä dve základné úlohy:

Organizácie kolektívnej správy zohrávajú kľúčovú úlohu aj pri ochrane a propagácii rozmanitosti kultúrnych prejavov, keďže umožňujú prístup na trh aj pre menšinový repertoár.⁹⁾

Prvým cieľom predkladaného návrhu smernice je zlepšiť štandardy riadenia a transparentnosti organizácií kolektívnej správy, aby nositelia práv mohli účinnejšie kontrolovať tieto organizácie a prispieť k zefektívneniu ich spravovania. Kolektívna správa sa musí vo všetkých odvetviach prispôsobiť požiadavkám efektívnosti, presnosti, transparentnosti a spoľahlivosti služieb poskytovaných nositeľom práv na jednej strane a používateľom na strane druhej. Európska komisia považuje za dôležité aj to, aby sa organizácie kolektívnej správy prispôsobili potrebám jednotného trhu.¹⁰⁾

Druhým cieľom predkladaného návrhu smernice je uľahčiť poskytovanie multiteritoriálnych licencií na práva autorov na hudobné diela organizáciami kolektívnej správy na účely poskytovania on-line služieb. Európska komisia poukazuje v tejto súvislosti na výraznú fragmentáciu jednotného trhu, z ktorej vyplývajú obmedzenia pri poskytovaní on-line služieb v tejto oblasti vrátane obmedzení šírenia určitých obsahov spolu s nedostatočným, či nedostatočne efektívnym systémom odmeňovania nositeľov práv.¹¹⁾

Napriek skutočnosti, že platné právo Európskej únie pre oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom s kolektívou správou narába (najmä pokiaľ ide o stanovovanie tzv. povinnej kolektívnej správy),¹²⁾ žiadny z právnych aktov sa bližšie nezaoberá fungovaním organizácií kolektívnej správy. V