Havel. B., Obchodní korporace ve světle proměn. Variace na neuzavřené téma správy obchodních korporací.

"Oběcne jinak není mezi právnickou a fyzickou osobou základní rozdíl, 
 obě jsou vědeckými či normatívními konstrukty. Jeden  však sleduje 
 vlastní projekci člověka do práva, druhý zejména účelové omezení 
 odpovědnosti člověka. Právnická osoba, zejména  od 18. století, 
 vlastně není nic jiného než rezignace, útěk  od přirozenosti, a to 
 z důvodů majetkových (a etických)." (s. 41) 

Najnovší knižný počin docenta obchodného práva a hlavného autora návrhu českého zákona o obchodních společnostech a družstvech () predstavuje zároveň jeho habilitačnú prácu a je zameraný na takpovediac večné otázky práva obchodných spoločností.

Kniha je uvedená citátom z jeho Rozpravy proti metóde, a jasne dáva najavo, že ďalšie strany budú všetkým, len nie súborom zjavení jasných právd. Napriek bojovnosti hesla nemôžeme povedať, že by autor pri svojej práci nepostupoval metodicky, práve naopak. Postupuje premyslene, od všeobecného ku konkrétnemu.

Prvá časť knihy s názvom (s. 13-18) obsahuje základné východiská, myšlienkové ukotvenie práce. Paradigma, z ktorej práca vychádza, je podľa autora jasná. Súkromné právo nemá inú úlohu ako garantovať ľudskú slobodu, ktorá ho predurčuje. Súkromné právo je slúžka (pomocník) a nie autorita (s. 15). Vystavať koncept úvah o korporačnom práve na súkromnoprávnej slobode jednotlivca sa môže zdať - s prihliadnutím na historické kontexty vývoja korporačného práva, či na o kogentnosti tejto právnej úpravy - ako heréza. Smer prvého vykročenia autora bude ale neskôr veľmi dôležitý. So smerom autorových úvah o význame súkromného práva, a osobitne zmluvného práva pri vysvetlení jednotlivých otázok problematiky správy obchodných spoločností plne súhlasím.

Autor prejavuje skepsu, čo do možnosti vyhľadať natoľko všeobecné pravidlá, ktoré by v práve obchodných spoločností mohli platiť bez ohľadu na okolnosti (s. 17), čo neskôr bude mať príležitosť ilustrovať na koncepte otvorených pojmov či textúr. Zároveň spochybňuje samotnú korporáciu ako juristický do seba uzatvorený inštitút, keď uvádza, že pojem korporácie nadobudol skutočný význam až potom, ako ho uchopili psychológovia či ekonómovia zvýraznili prepojenia medzi jednotlivými aspektmi korporácie (s. 16). Večná premenlivosť správy obchodných spoločností, večné súperenie medzi jednotlivými kolidujúcimi záujmami rôznych aktérov vytvára perspektívu celej práce.

Druhá časť publikácie je nazvaná (s. 19-26). Pre pochopenie autorových výkladov je nevyhnutná podkapitola 2.2. o rôznom výklade pojmu vlastník. Havel tak reflektuje odlíšenie vlastníctva od správy korporácie a sleduje trend posledných približne osemdesiatich rokov. Autor ale čitateľovi prácu niekedy neuľahčuje. Napríklad jednoznačné rozlišovanie medzi právnym (spoločník), ekonomickým (veriteľ) a vlastníkom (správca) nachádzame v poznámke č.53 na s.25, ich presnejšie čiastkové definície sú v publikácii roztrúsené (napríklad definíciu ekonomického vlastníka na s.26, ale vymedzenie správcu nájdeme v poznámke č.231 na s.78. Autor evidentne vychádza z toho, že notoriety netreba zvýrazňovať, a aj celá práca nie je písaná ako úvod do problematiky, ale ako dôkladná kontemplácia určená osobám, znalým problematiky. Hlavne osoby menej rozhľadené v súčasných trendoch korporatistiky môžu mať ale s moduláciou už existujúcich tradičných pojmov (vlastník) ťažkosti pri čítaní. Voľba pojmov ale nie je náhodná či svojvoľná, ale reflektuje zníženie významu klasického rímskoprávneho inštitútu (rýdzeho) vlastníctva v prospech inštitútu právneho či ekonomického vplyvu (v najrozličnejších podobách a v rôznej intenzite). Iba dodám, že autor pritom nachádza aj určitú jednotu týchto pojmov, keď uvádza, že pod strešným pojmom vlastník rozumie toho, kto má titul k podielu (poznámka č.55 na s.25), resp. reziduálny nárok na majetok korporácie (s. 26). Zdá sa ale, že práve posledne menovaná definícia iba s ťažkosťami zahrnie správcu.

Tretia časť práce je venovaná metodologickým východiskám práce (s. 27-39). Havel opäť odhliada od notoriet a sústreďuje sa na vplyvy, ktoré sú pre dnešné právo obchodných spoločností, resp. pre jeho doktrínu relevantné, osobitne na základy učenia (ekonomická analýza práva), ako aj na právnu komparatistiku. Je potešiteľné, že si v oboch prípadoch plne uvedomuje obmedzenosť metód, ktoré tieto prístupy ponúkajú. Významným je taktiež už avizovaný príklon k súkromnoprávnemu mysleniu, chápanie súkromného práva cez prizmu zákonnej licencie (s osobitným zvýraznením pozitívnej motivácie namiesto zákazu) a schopnosť oceniť význam motiva