Holländer, P., Právní kaleidoskop. Plzeň: Aleš Čeněk, 2020, 368 s.

Radujme sa teda, pokiaľ sme mladí. Mladí duchom. Mladícka energia rovná sa radosť umocnená rýchlosťou svetla poznania. Polyhistoricky podkuté zaujatie pre teóriu práva a neskrývaná radosť z hľadania a objavovania paradigiem a ich zmien v rámci jej vývoja je to, čo podľa mňa najlepšie charakterizuje texty a prednášky profesora Pavla Holländera.

Najnovšie pripravil putovanie európskymi dejinami právneho myslenia s nachádzaním historických intencií, s odhaľovaním presvedčivých stôp kontinuity, o ktorom vydáva svedectvo prostredníctvom týchto tém:

Ad 1. V prvej polovici 19. storočia niektorí právnici začali skúmať vedeckú povahu svojej disciplíny. Verili, že objavia pojmy a právne pravidlá spoločné pre rôzne právne systémy. Vďaka Holländerovi môžeme nahliadnuť do zákulisia formovania novej metodológie, pochopiť slávnu polemiku Friedricha Carla von Savignyho s Justusom Antoinom Thibautom a mnohé ďalšie diskusie. Sedemdesiate roky 19. storočia priniesli zrod teórie práva (právnej vedy) v zmysle Holländer sa v tomto kontexte venuje hlavne memorandu Adolfa Merkla (1836 - 1896), nie až tak veľmi žiakovi Hansa Kelsena Adolfovi Merkelovi (1890 - 1970). Nie je Merkl ako Merkel. V rámci inventúry zameranej prevažne na dedičstvo predstaviteľov právneho pozitivizmu oprašuje mená ako Ernst Rudolf Bierling (1841 - 1919), ktorý je autorom (Juristische Prinzipienlehre), Karl Binding (1841 - 1920), ktorý sa takmer päťdesiat rokov zaoberal teóriou noriem, Karl Magnus Bergbohm (1849 - 1927), rozvíjajúci program všeobecnej právnej vedy Rudolf Stammler (1856 - 1935), podľa slov Gustava Radbrucha "nový zakladateľ nemeckej filozofie práva". Bierling, napríklad, píše: (s. 26 - 30)." A aby sme si nem