Hospodárska súťaž a jej ochrana v trestnom práve

Autori sa v článku venujú trestnoprávnej regulácií hospodárskej súťaže. Bližšie analyzujú vybrané skutkové podstaty hospodárskych trestných činov, najmä skutkovú podstatu trestného činu "zneužitia účasti na hospodárskej súťaži" a poukazujú pritom na vybrané nejasnosti a nedokonalosti trestnoprávnej úpravy. Predmetom článku je aj stručné porovnanie vymedzenia skutkovej podstaty trestného činu "zneužitia účasti na hospodárskej súťaži" podľa právnej úpravy Slovenskej a Českej republike. Článok tiež v krátkosti pojednáva aj o ďalších skutkových podstát Trestného zákona týkajúcich sa hospodárskej súťaže.

Hospodársku súťaž možno charakterizovať ako súperenie subjektov, ktoré sa na súťaži vo vybranej hospodárskej oblasti zúčastňujú s cieľom predstihnúť iných súťažiteľov a dosiahnuť tak vlastný hospodársky prospech. Efektívna hospodárska súťaž poskytuje tovar a služby, znižuje ceny, zvyšuje kvalitu a zákazníkom ponúka lepší výber. Hospodárska súťaž umožňuje rozvoj technologických inovácií. Hospodárska súťaž je predmetom právnej regulácie a zaoberá sa ňou oblasť práva nazývaná právo hospodárskej súťaže. Právo hospodárskej súťaže sa v porovnaní s inými právnymi odvetviami vyznačuje istým špecifikom, ktoré tu vystupuje do popredia a zároveň predstavuje jednu z najzákladnejších charakteristických čŕt tohto právneho odvetvia. Hoci všeobecným zmyslom ktorejkoľvek právnej úpravy je dôsledné presadzovanie princípu (nikomu neškodiť), tento základný právny princíp v súťažnom práve neplatí. Podstata hospodárskeho súťaženia spočíva práve v poškodovaniu konkurentov: cieľ je tu len jeden - zničiť konkurenciu. Účel práva hospodárskej súťaže spočíva v tom a len v tom, aby podnikatelia cieľ dosahovali spôsobmi, keď už aj nie úplne spoločensky prijateľnými, tak aspoň pre spoločnosť únosnými.¹⁾

Právo hospodárskej súťaže sa v priebehu vývoja nevytvorilo ako jednotná, ucelená časť práva (oblasť práva), ale vytvorili sa prakticky relatívne odlišné súčasti práva, a to: a) právo na ochranu proti neklalej súťaži, b) právo proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže, ktoré býva označované aj ako "antitrustové právo" alebo ako "kartleové právo".²⁾ Prvú oblasť (právo na ochranu proti nekalej súťaži) tvorí súbor právnych noriem regulujúcich právne vzťahy, ktorých hlavným cieľom je zabrániť deformovaniu súťažných pravidiel trhu. Pre toto právo je charakteristické rovnocenné postavenie jeho účastníkov a prevažujú v ňom normy súkromného práva. Naopak, normy zaradené do oblasti kartelového práva sa vyznačujú snahou postihovať prípady vedúce k obmedzovaniu a/alebo úplnému vylúčeniu súťaže z trhu, a teda majú za cieľ chrániť ekonomickú súťaž medzi subjektmi ako takú. Okrem noriem súkromného práva tu môžeme nájsť aj výrazné zastúpenie noriem práva verejného (predovšetkým z oblasti správneho práva).

Základným právnym rámcom regulácie hospodárskej súťaže u nás je Ústava Slovenskej republiky. Podľa čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky "Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon." Pod zákonom tu treba rozumieť jednak Obchodný zákonník, ktorý je základom právnej úpravy práva na ochranu proti nekalej súťaži, a zákon č.136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, regulujúci právne vzťahy vznikajúce v oblasti antitrustového práva. Obidva zákony predstavujú nástroje ochrany hospodárskej súťaže, vymedzujú konkrétne pravidlá sledujúc tým hlavný cieľ, ktorým je regulácia hospodárskej súťaže v miere, aby hospodárska súťaž v ekonomike prebiehala a fungovala a aby existoval priestor pre jej slobodný rozvoj. Okrem týchto noriem je hospodárska súťaž chránená tiež prostredníctvom trestného práva.

Trestnoprávny postih spojený s porušením pravidiel hospodárskej súťaže má za cieľ chrániť rozvoj trhového hospodárstva v podmienkach Slovenskej republiky, a to pred závažnejšími formami porušovania pravidiel hospodárskej súťaže. Štát považoval za potrebné stanoviť, že za vymedzených podmienok je porušenie pravidiel hospodárskej súťaže (zákonom stanovených medzí hospodárskej súťaže) natoľko závažné a ohrozujúce hospodársku súťaž, že je v záujme celej spoločnosti sankcionovať takéto konania, a to aj prostredníctvom nástrojov trestného práva. Štát teda považuje ochranu hospodárskej súťaže za dôležitý spoločenský záujem. Preto boli a sú v našom právnom poriadku, resp. v Trestnom zákone zakotvené a vymedzené viaceré skutkové podstaty trestných činov, ktoré majú prispievať k ochrane hospodárskej súťaže ako takej.

Jedným z takýchto trestných činov, ako to už vypovedá aj samotné označenie (názov) tejto skutkovej podstaty, je trestný čin "zneužitie účasti na hospodárskej súťaži".

Už pôvodný trestný kódex v znení zákona č.140/1961 Zb. poznal skutkovú podstatu trestného činu a túto vymedzoval nasledovne: Na tomto mieste je však potrebné rovno dodať, že vzhľadom na uplatňovanie princípov centrálne riadenej ekonomiky v socialistickom Československu bola táto právna norma a jej aplikácia v praxi zásadne obsolétnou. Novelou pôvodného trestného kódexu č. 177/1993 Z.z. došlo k zmene (nahradeniu) pôvodnej skutkovej podstaty trestného činu "nekalej súťaže" novou skutkovou podstatou trestného činu "zneužitie účasti na hospodárskej súťaži". Podľa ust. § 149 pôvodného Trestného zákona: V tejto podobe poznal náš právny poriadok trestný čin zneužitia účasti na hospodárskej súťaži až do času rekodifikácie trestného práva v Slovenskej republike.

Nanovo bola skutková podstata trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži vymedzená v ust. § 250 zákona č.300/2005 Z.z. (Trestného zákona) nasledovne: Základná skutková podstata uvedeného trestného činu je systematicky zaradená do V. Hlavy Trestného zákona, Prvý diel: Trestné činy ohrozujúce trhovú ekonomiku. Toto ustanovenie chráni záujem na riadnom fungovaní hospodárskej súťaže v trhovom hospodárstve proti nekalej súťaži. Ide o tu o dobrú povesť súťažiteľa, náležitý chod a rozvoj jeho podniku a o jeho postavenie, ktoré si v hospodárskej súťaži získal.³⁾

Už na prvý pohľad je zrejmé, že Trestný zákon na účely vymedzenia uvedenej skutkovej podstaty narába s pojmológiou nie práve typickou pre trestné právo. Pojmy ako "nekalá súťaž", "dobrá povesť", "podnik" sú doménou a vychádzajú zo súkromného práva. Je otázkou, či práve takto formulovaná skutková podstata trestného činu (aj práve dôsledkom využitia zmienenej pojmológie súkromného práva) je právne a najmä z pohľadu trestného práva v poriadku. Ide, samozrejme, o veľmi závažnú skutočnosť. Skutkové podstaty trestných činov musia byť vo všeobecnosti konštruované veľmi jasne, určito a zrozumiteľne. Uvedené konštatovanie je premietnutím základnej zásady trestného práva . Táto zásada neznamená iba jej všeobecne známy jazykový preklad "žiaden trestný čin, žiadny trest bez zákona", ale plynú z nej rovnako požiadavky na presnosť, jasnosť a určitosť trestných n