Ján Lazar editor, Reforma súkromného práva v strednej a východnej Európe. X. Lubyho právnické dni.

V dňoch 17. a 18. septembra 2009 sa konala medzinárodná konferencia v Kongresnom centre SAV v Smolenickom zámku, v rámci Lubyho právnických dní na tému Reforma súkromného práva v strednej a východnej Európe.

Od roku 1990 - od založenia Nadácie Štefana Lubyho - sa pravidelne usporadúvajú medzinárodné vedecké konferencie s rôznou tematikou súkromného práva. Spomínaná medzinárodná konferencia v roku 2009 bola o to významnejšia, že išlo o jubilejné desiate Lubyho právnické dni venované 100. výročiu narodenia Štefana Lubyho.

Konferencie sa zúčastnili okrem domácich odborníkov z oblasti práva, významní odborníci z Nemecka, Rakúska, Ruska, Poľska, Srbska, Rumunska, Chorvátska, Bosny-Hercegoviny, Maďarska a Česka. Vystúpenia právnych expertov z uvedených krajín dali konferencii medzinárodný a európsky rozmer.

Predložená publikácia obsahuje všetky prednesené príspevky. Zo systematického hľadiska je zborník rozdelený na tri časti: prvá je venovaná 100. výročiu narodenia Štefana Lubyho, druhá - najrozsiahlejšia - obsahuje referáty s tematickou orientáciou na reformu súkromného práva v štátoch strednej a východnej Európy, napokon tretia časť obsahuje diskusné príspevky zamerané na problémy kodifikácie občianskeho práva v Slovenskej a Českej republike.

Úvodom konferencie boli účastníci oboznámení s listom prezidenta Slovenskej republiky a následne vystúpila ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky; v oboch vystúpeniach bolo poukázané na význam osobnosti Štefana Lubyho pre právnu teóriu, ale najmä pre právo súkromné.

Prof. JUDr. Ján Lazar, DrSc. - predseda Nadácie Štefana Lubyho, vystúpil s referátom Štefan Luby - významný slovenský civilista európskeho formátu. Vo svojom príspevku poukázal na rozsiahlu vedeckú činnosť toho slovenského velikána, ktorý je autorom 26 monografií a vyše 400 pôvodných vedeckých štúdií a odborných článkov, ktoré tematicky zahŕňajú nielen všetky základné inštitúty súkromného práva, ale sa zaoberajú celým radom interdisciplinárnych vedeckých a odborných problémov právnej teórie.

Z jeho historických prác má najväčší význam dielo Dejiny súkromného práva na Slovensku, v ktorom sa podáva obraz o vývoji všetkých inštitútov súkromného práva od najstarších čias. O otázkach občianskoprávnej zodpovednosti napísal dvojzväzkové dielo Prevencia a zodpovednosť v občianskom práve, v ktorom rozobral všetky stránky občianskoprávnej zodpovednosti. Jeho názory o danej otázke ovplyvnili nielen česko-slovenskú, ale aj zahraničnú civilistiku. Dosiaľ nie sú prekonané jeho názory o princípe subjektívnej a objektívnej zodpovednosti.

Ďalšiou oblasťou, ktorou sa akademik Luby zaoberal, je problematika vlastníctva bytov. Najväčší prínos pri rozpracovaní otázky vlastníctva bytov spočíva vo vytvorení a zdôvodnení teoretickej konštrukcie reálnej deliteľnosti obytného domu na jednotlivé byty.

Monografie Autorské právo a Práva príbuzné autorským právam sú dôkazom toho, že svoju pozornosť zameral aj na otázky spojené s osobnými a osobno-majetkovými právami. Prof. Lazar vo svojom príspevku zdôraznil, že profesor Luby vždy bol zástancom širokej koncepcie občianského práva. Nikdy sa nestotožnil s legislatívnym riešením úpravy majetkových a s nimi súvisiacich osobných vzťahov do troch oddelených kódexov, a to do Občianskeho zákonníka, Hospodárskeho zákonníka a Zákonníka medzinárodného obchodu. Prof. Lazar zároveň poukázal na to, že v krajinách, kde zachovali širokú a abstraktnú úpravu občianskoprávnych vzťahov (Maďarsko, Poľsko), po roku 1989 nebolo potrebné pristúpiť k ďalekosiahlym zmenám rekodifikačného charakteru, ako to bolo nevyhnutné urobiť v Česko-Slovensku.

V závere svojho vystúpenia profesor Lazar vyzdvihol vedecký a osobnostný profil Štefana Lubyho a jeho pedagogické pôsobenie a činnosť aj v akademických funkciách.

Po Prof. Lazarovi vystúpil s témou Osobné spomienky na otca prof. JUDr. Štefana Lubyho, DrSc. Po stručnom sa zmienil o niektorých osobných stránkach života svojho otca. Spomenul kufríkový písací stroj, ktorý nechýbal ani na dovolenke. Pracoval 12 až 14 hodín denne, literatúru sledoval v nemčine, francúzštine, maďarčine, angličtine, taliančine a v slovanských jazykoch. V závere Štefan Luby ml. vyslovil poďakovanie Nadácii Štefana Lubyho, ktorá v nemalej miere prispieva k zachovaniu Lubyho pamiatky.

Riaditeľ Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, JUDr. Peter Colotka, CSc., LL.M., mal príhovor K 100. výročiu narodenia Štefana Lubyho. Vyzdvihol pôsobenie profesora Lubyho na pôde Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, jeho úzky vzťah k teoretickému časopisu Právny obzor. Na stránkach tohto časopisu sa objavili vtedy ešte priekopnícke články, týkajúce sa životného prostredia, vzťahov medicíny, práva a biosféry človeka.

Druhá časť publikácie obsahuje referáty zahraničných a domácich účastníkov konferencie týkajúce sa otázok reformy súkromného práva v strednej a východnej Európe.

Ako prvý vystúpil prof. Dr. Dr. Stefan Grundmann, LL.M., z Humboldtovej univerzity v Berlíne na tému Aká jednota súkromného práva? Od formálnej k obsahovej koncepcii súkromného práva.

Podľa jeho názoru podstatou súkromného práva je súkromnoprávna sloboda regulovania zmluvných vzťahov. V centre pozornosti súkromného práva nestojí len privátna autonómia,