Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Jerzy Zajadlo, Po co prawnikom filozofia prawa?(Na čo je právnikom filozofia práva?).

Jerzy Zajadło, Po co prawnikom filozofia prawa?(Na čo je právnikom filozofia práva?).
Warszawa, Wolters Kluwers, 2008, strán 220 ISBN 978-83-7601-210-0
JUDr.
Tomáš
Ľalík
Prof. Jerzy Zajadło (Právnická fakulta Univerzity v Gdaňsku) svoju monografiu Na čo je právnikom filozofia práva? venuje širšej právnickej obci a najmä právnikom "praktikantom" (sudcom, advokátom a ďalším) a snaží sa prepojiť význam právnej filozofie s každodennou praxou (je predpoklad, že v akademickom svete dôležitosť právnej filozofie nikto nespochybňuje). Monografiu tvorí súbor prác prof. Zajadła z ostatného obdobia, ktoré ďalej rozvíjajú myšlienky obsiahnuté v práci. Osobitne je vhodné upozorniť na množstvo odkazov a rozsiahly spis bibliografie (25 s.!!!), kde si záujemca môže nájsť ďalšie a doplňujúce informácie ohľadom predmetnej problematiky. Z hľadiska jazykového problematickým sa môže javiť poľský jazyk, ktorý (zatiaľ) nie je, žiaľ, bežnou výbavou slovenských právnikov.
Kniha je členená na osem častí, pričom prvá časť Nebezpečné chápanie
prima facie
: právnik - remeselník či právnik - filozof? tvorí vstup do problematiky. Autor poukazuje na finálnu funkciu právnej filozofie v oblasti vzdelávania budúcich právnikov (pozn. na PraF UK sa podobný predmet vôbec nevyučuje), analyzuje vzťah právnej teórie a právnej filozofie a klasifikuje samotný pojem právnej filozofie (ku ktorému pristupuje "od práva k filozofii", a nie opačne), pričom vyčleňuje štyri modely (prvý berie do úvahy konkrétne právne odvetvie - každá právna dogmatika má vlastnú filozofiu práva; druhý poukazuje na videnie celého systému práva cez prizmu konkrétneho právneho odvetvia; tretí sa zaoberá aplikáciou
more philosophico
v skúmaní problémov v právnych odvetviach a štvrtý siaha k právnej filozofii pri metodológii právnej vedy
in genere
). Prvá časť sa končí zaujímavým prepojením úlohy právnika, ktorý má byť, podľa autora, tak právnym pozitivistom, ako aj filozofom, keďže
"Právny pozitivizmus je absolútne prirodzeným, potrebným a nevyhnutným inštrumentáriom práce právnika, ale len do úrovne dedukcií prima facie; za nimi sa rozprestiera neohraničené pole ťažkých prípadov, pri rozhodovaní ktorých nestačia len zvyčajné právnické inštrumenty či kantovský teoretický rozum a jemu zodpovedajúca teória práva - treba siahnuť do praktického rozumu a tiež aj etiky práva "1)
V druhej časti Právo a filozofia v praxi: len ľahké či tiež ťažké prípady? autor charakterizuje ťažké prípady
(hard cases),
kde obyčajné metódy výkladu neposkytujú jasnú odpoveď, a tak sa diškurz stáva nevyhnutnou
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).