Jubileum profesorky Oľgy Ovečkovej.

Písal sa rok 1985. Nastupoval som na Právnickú fakultu Univerzity Komenského a dozvedel sa, že mojimi spolužiakmi sú aj tri deti pedagógov, ktorí na nej vyučovali. Oľga Ovečková patrila medzi nich. Medzi spolužiakmi sa šepkalo, že ide o príjemnú a múdru pani. Žiaľ, nemal som to šťastie, aby Oľga Ovečková učila aj náš krúžok. vlastne s výnimkou jednorazového cvičenia, keď suplovala hodinu za neprítomného kolegu. Do dverí vstúpila šarmantná pedagogička, ktorá zanechala v nás výborný dojem. Vtedy som netušil, že to bude moja budúca kolegyňa, ktorá má o niekoľko mesiacov prijme na Ústav štátu a práva Sav ako interného ašpiranta.

Písal sa rok 1989. Po skončení Právnickej fakulty UK som chcel ďalej pôsobiť na Katedre občianskeho práva. Práve v tom roku sa však neotváralo asistentské miesto. Dozvedel som sa, že Ústav štátu a práva Sav vypísal niekoľko miesť na študijný pobyt a vedeckú ašpirantúru. v konkurze som uspel a bol som prijatý za interného ašpiranta. Na Ústave štátu a práva Sav som našiel pracovisko s liberálnejším duchom napriek dobe, ktorá slobodnému mysleniu príliš nepriala. Práve táto atmosféra bola podporovaná vedením na čele s vtedajšou riaditeľkou Oľgou Ovečkovou, ktorá na tomto inštitúte pôsobila od skončenia právnickej fakulty. ako žiačka štefana Lubyho obhájila kandidátsk