Justičný omyl fascinuje od prvopočiatkov súdnictva svojím tragickým pátosom
1)
spojeným v hraničných prípadoch s justičnými vraždami. Je vďačnou témou a zároveň výzvou pre nejedného umelca, a keďže vzniká v právnickom prostredí,
2)
tak sa mu nemôžu vyhnúť ani sudcovia, prokurátori, policajti, avšak napodiv sa to darilo veľmi úspešne slovenskej akademickej obci, ktorá si zakrývala oči pred týmto problémom, napodobňujúc tak slovenskú legislatívu, pre ktorú je pojem justičný omyl stále tabu. Jej česť zachraňuje svojou vedeckou štúdiou len R. Kasinec
3)
. V prostredí kontinentálneho práva však Slovensko nie je výnimkou a v ostrom protiklade je k tomu anglosaská právna kultúra, kde najmä v Spojenom kráľovstve a USA vznikajú na tému justičného omylu pozoruhodné vedecké diela.
4)
Do medzinárodného práva vošiel justičný omyl v podobe práva na odškodnenie nevinnej osoby, ktorá bola odsúdená za spáchanie trestného činu, jeho zakotvením do
čl. 14 ods. 6 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach ("
MPOPP")
5)
, neskôr aj do
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("
Dohovor") Dodatkovým protokolom č. 7 jeho
článku 3 ("
čl. 3DP7")
6)
. Predmetným Dodatkovým protokolom k
Dohovoru Rada Európy reagovala nielen na vážnosť tohoto problému, ale aj na rozpačitú a rozkolísanú prax Európskej komisie pre ľudské práva a Európskeho súdu pre ľudské práva ("ESĽP"). To, že desiatky rokov po prijatí
čl. 3DP7sa rozhodovanie ESĽP stále neujednotilo, svedčí aj rozhodnutie Veľkej komory ESĽP v prípade
Nealon a Hallam proti Spojenému kráľovstvu (z 11. júna 2024, č. 32483/19 a 35049/10)
.
Prečo práve sťažnosti proti Spojenému kráľovstvu vytvárajú pre ostatné členské štáty precedensy zo strany ESĽP, keď až do súčasnosti je právo na odškodnenie za justičný omyl primárne vnútroštátnou záležitosťou s pomerne širokou mierou voľnej úvahy pre štáty? Dôvody sú dva, a to
-
vnútroštátne udalosti v Spojenom kráľovstve a
-
medzinárodné záväzky Spojeného kráľovstva.
Odškodňovanie za justičné omyly má v Spojenom kráľovstve svoju dlhodobú tradíciu
7)
, do ktorej v rokoch 1974 až 1989 zasiahla škandalózna činnosť
West Midlands Serious Crime Squad
, ako špeciálneho útvaru vytvoreného na boj s organizovaným zločinom a osobitne korupciou. Podľa veľmi zmierlivých slov R. Kasinca: "...
svoju činnosť členovia tejto špeciálnej jednotky praktizovali s použitím nelegálnych prostriedkov, ako bolo posúdenie dôkazov, falošné svedectvá pod nátlakom, krivé obvinenia, použitie násilia, vydieranie a pod
."
8)
Po vypuknutí škandálu bola v 90-tych rokoch zriadená osobitná vyšetrovacia komisia, ktorá postupne objavovala "
stále nové obete pätnásť rokov trvajúceho vyčíňania tejto, špeciálnej jednotky ... zatiaľ bolo zrušených tridsať rozsudkov odvolacím súdom, pretože dôkazy, na základe ktorých boli obete usvedčené, vznikli manipuláciou s dôkazmi, mučením podozrivých a na základe falošných priznaní
."
9)
Medzinárodnoprávne dôvody vedúce ku komentovanému rozhodnutiu vychádzajú zo skutočnosti, že Spojené kráľovstvo neratifikovalo
zakotvujúci právo na odškodnenie za justičný omyl, do právneho poriadku Rady Európy. Pre Spojené kráľovstvo je však záväzný
čl. 14 ods. 6 MPOPP a tomu prispôsobuje aj svoju legislatívu. To však neznamená, že by ESĽP neuplatňoval právo na odškodnenie za justičný omyl aj ako právny záväzok vyplývajúci Spojenému kráľovstvu z
Dohovoru. Vykonáva to aplikáciou práva na prezumpciu neviny, garantovaného v
čl. 6 ods. 2 Dohovoru, a preto je prvou otázkou potrebnou na vysvetlenie to, ako ESĽP objavil v práve na prezumpciu neviny aj právo na odškodnenie za justičný omyl.
Postupnou rozhodovacou činnosťou a najmä evolučnou metódou výkladu
Dohovoru ESĽP rozširuje okruh ľudských práv o ďalšie nové ľudské práva, pričom pomerne často je za to (osobitne zo strany Spojeného kráľovstva) obviňovaný zo súdneho aktivizmu. Takto postupuje aj v prípade práva na prezumpciu neviny, v ktorého obsahu našiel dva aspekty.
Prvý aspekt je zameraný najmä na procesnoprávne záruky, resp. procesné práva obvinených osôb v priebehu trestných konaní,
10)
ku ktorým patrí najmä
-
zásada
in dubio pro reo
, ktorá kladie osobitné nároky na dôkazné bremeno zo strany štátu,
11)
-
zákonné skutkové a právne domnienky,
12)
-
zákaz sebaobviňovania,
13)
-
verejnosť súdneho konania, vrátane nebezpečnosti tzv. mediálnych procesov, kde média "dotlačia" súdy k želaným rozhodnutiam,
14)
-
predčasné vyjadrenia viny obžalovaného zo strany prvostupňového súdu alebo iných verejných činiteľov.
15)
Druhý aspekt prezumpcie neviny je vyvodený z potreby zabezpečenia, aby práva garantované v
čl. 6 Dohovoru boli reálne a efektívne, teda, aby sa na človeka obvineného z trestného činu dívala spoločnosť a štát ako na nevinného vo všetkých oblastiach života spoločnosti bez ohľadu na samotné trestné konanie. Cieľom je, aby človek, ktorý bol po odsúdení neskôr zbavený trestnej zodpovednosti, mal také postavenie v štáte a spoločnosti, ako všetci ostatní, proti ktorým sa trestné konanie nikdy neviedlo. Aj keď sa to ťažko dosahuje v spoločenskom živote, tak vo vzťahu k štátu a jeho orgánom je to úpravou právneho poriadku a jeho aplikácie dosiahnuteľné. Zmyslom
čl. 6 ods. 2 Dohovoru (prezumpcia neviny) je, aby poskytovalo záruku, že verejnoprávne orgány budú v jeho duchu proti nevinne odsúdeným ľuďom postupovať.
Pri aplikácii druhého aspektu princípu prezumpcie neviny, zabezp