K najnovšej libertariánskej polemike o evikcionizme

Evikcionistická teória Waltera Blocka je relatívne jednoduchá. Block vychádza z lockovskej myšlienky sebalastnenia, teda z tézy, že každý človek je majiteľom samého seba. Túto predstavu v 20. storočí hlbšie rozvinul Blockov veľký vzor, M. N. Rothbard, ktorý sformuloval teóriu anarcho-kapitalizmu (ktorú predstavil najmä v diele Anarcho-kapitalisti tvoria krajné krídlo pravicového libertarianizmu. Volajú po úplnom zrušení štátu a veria v principiálnu správnosť a reálnu dosiahnuteľnosť idey slobodného života bezštátnej spoločnosti, ktorá sa bude spravovať výlučne normami prirodzeného práva (pričom v situácii existencie štátu volajú po jeho postupnom zoštíhľovaní). Základom prirodzeno-právnych noriem je tu už spomínaný pojem súkromného vlastníctva, ktoré anarcho-kapitalisti chápu ako zmiešanie vlastnej práce s vecou nikoho (čo je, samozrejme, koncept rovnako prevzatý od Locka). Okrem prvotného nadobudnutia možno podľa nich vlastníctvo nadobúdať, pochopiteľne, i na základe zmluvného prevodu.

Ako už som uviedol, anarcho-kapitalisti predpokladajú, že človek je vlastníkom svojho tela. Znamená to, že so svojím telom smie nakladať akýmkoľvek spôsobom, pokým nezasahuje do súkromného vlastníctva druhých. Dôraz je kladený na negatívne práva a na tzv. čo znamená, že každý smie konať to, čo nenarúša nárokovateľné majetkové práva iných.

Na základe týchto predpokladov bol Rothbard v otázke umelého prerušenia tehotenstva zástancom pozície pro-choice. Jeho nasledovník Walter Block však dospel k záveru, že Rothbardov názor je v tomto ohľade mylný a treba ho korigovať. Vytvoril teda koncepciu, ktorej podstatou je myšlienka, že žena ako vlastníčka svojho tela smie plod "vyhostiť" (odtiaľ názov z anglického avšak nesmie ho pritom priamo usmrtiť. Dôvodom tohto limitu je práve princíp neagresie. Block totiž predpokladá, že plod je ľudská bytosť (z tohto hľadiska vlastne súhlasí s proponentmi pozície pro-life), bytosť, ktorá tiež disponuje negatívnym právom nebyť usmrtený. Keďže však plod "nevlastní" matkino telo, ale je v ňom len "na návšteve," vlastníčka má právo kedykoľvek ho zo svojho tela "vyhostiť" ako nežiaducu osobu (ako "votrelca", ktorý viac "nie je vítaný").

Ak to žena spraví v prvom trimestri, plod po akokoľvek šetrnom medicínskom vyňatí z jej tela, samozrejme, zomrie. Zatiaľ neexistuje inkubátor, ktorý by takýto organizmus udržal pri živote (z tohto hľadiska sa teda Block ponáša na pro-choicera). Plod však v tomto prípade nebude iba ho (zaživa ho vyberú z tela matky a on až následne zomrie).

Táto skutočnosť je podľa Blocka zásadne dôležitá. Evikcionizmus vďaka nej nepripúšťa metódy, ktoré sa dnes bežne používajú pri umelom prerušení tehotenstva (ako je napr. kyretáž), pretože pri nich dochádza k priamemu spôsobeniu smrti plodu (smrť plodu je tu dokonca výslovne želaná). Z hľadiska evikcionizmu je akceptovateľná len predvídaná, no nechcená smrť plodu, ktorý sa ocitne v prostredí, na ktoré zatiaľ, žiaľ, nie je uspôsobený.

Block je teda vlastne v jadre pro-liferom, akurát vzhľadom na radikálny libertariánsky dôraz na zvrchovanosť idey súkromného vlastníctva a koncept negatívnych práv, je v praktických dôsledkoch akoby pro-choicerom (i keď výrazne reštriktívnym, keďže odmieta bežné interrupčné techniky). V rámci svojich libertariánskych východísk striktne rozlišuje medzi zabitím a nechaním zomrieť, pričom zabitie chápe ako aktívne spôsobenie smrti, nechanie zomrieť ako pasívne (ide "len" o nezachránenie). Podľa Blocka totiž neexistuje žiadne právo na aktívnu pomoc (záchranu), pretože by šlo o pozitívne oprávnenie, a libertariáni v legitimitu pozitívnych práv neveria. Uznávajú len negatívne práva - právo na neubližovanie, resp. na nenarúšanie súkromného vlastníctva. Nikto teda nemôže byť spoločnosťou nútený pomôcť blížnemu. Každý môže byť len nútený, aby nikomu aktívne neubližoval zásahom do jeho súkromnej sféry.

"Vyhostenie" plodu v prvom trimestri dnes, pochopiteľne, znamená pre plod istú smrť (hoci nezamýšľanú, iba predvídanú smrť). Block však tvrdí, že vzhľadom na vedecko-technický pokrok možno predpokladať, že v budúcnosti budú vyvinuté inkubátory, v ktorých bude možné zaistiť prežitie i takýchto "prvotrimestrálnych" detí. Počíta dokonca s tým, že budú vyvinuté umelé maternice, v ktorých bude možné zabezpečiť úplný vývin človeka od momentu počatia. Evikcionizmus teda podľa Blocka v budúcnosti povedie k záchrane veľkého množstva detí, ktoré sú dnes umelo potrácané.

Tieto pomyselné (kladné) dôsledky evikcionizmu sú však len Blockovým podporným argumentom, nie sú ťažiskovým ospravedlnením jeho teórie. Striktne vzaté, podľa Blocka nezáleží na tom, aké praktické dôsledky má evikcionizmus dnes, a aké bude mať v budúcnosti. Ako som totiž uviedol, evickionizmus nie je koncekvencialistickou, ale deontologickou teóriou. Ide o otázku princípov. Block nazýva evickionizmus aj , ktorý z oboch krajných pozícií (pro-life a pro-choice) vyberá ťažiskové princípy (ktorými sú právo na život a právo na súkromie) a tieto vyvažuje vo svetle rothbardovského chápania pojmu súkromného vlastníctva a konceptu negatívnych individuálnych prirodzených práv.